ajhla clovek! a to je iba SAMOLASKA.
Rozum nás robí ľuďmi a predsa je dosť ťažké nájsť rozumného človeka.
To preto, lebo samoláska často prekáža pokojnému a správnemu
použitiu rozumu, ba často nabáda k nerozumnému mysleniu a konaniu
bez toho, aby to sama spozorovala. Takto sa v každodennom živote
rodia tisíceré malé, ale nebezpečné nespravodlivosti a nerozumnosti
oproti blížnemu, ktoré si ľudia často ani nevšimnú. Nakoľko ich býva
mnoho a často sa opakujú, spôsobujú v dušiach veľa škody. V krátkosti
ti chcem spomenúť aspoň niektoré.
Blížnemu zazlievame často maličkosti, ale sebe samým by sme chceli
ospravedlniť aj najväčšie chyby. Chceli by sme draho predať a lacno
kúpiť. S druhým by sme radi zachádzali prísno podľa litery zákona a sebe žiadame miernosť a ohľady. Chceli by sme, aby naše slová každý
prijal s porozumením, my sme však citliví a na všetko sa urážame.
Chceme zveľadiť vlastný majetok, nárokujeme si, aby nám sused
ochotne predal zo svojho majetku. Keď tak neurobí, máme mu to za zle
a hneváme sa. Či nemá väčší dôvod k hnevu sused za to, že ho
obťažujeme? Keď si niektorú zbožnosť a cvičenie zamilujeme, ľahko odsúdime
všetko iné a ohovárame, čo nám nie je pochuti. Ak niektorý náš
podriadený nemá príjemnú, milú tvár, alebo nám je nepríjemný, nič sa
nám nepáči, čokoľvek by urobil. Hoci sa usiluje všetko dobre urobiť,
predsa ho trápime a prenasledujeme. Ak je však niekto milej tvári a
zaliečavej povahy, vždy ho vieme ospravedlniť a zastať, čokoľvek by
urobil. Sú na svete dobré, statočné deti, na ktoré rodičia ani len pozrieť
nechcú, lebo majú nejakú telesnú chybu. Sú zas telesne krásne, ale
mravne zlé a skazené deti, ktoré sú miláčkami svojich rodičov len
preto, lebo sú krásne a urastené, lebo ich ľudia pre telesnú krásu
obdivujú a chvália. Často sme láskavejší voči bohatému, ktorý je lepšie
oblečený, ako voči chudobnému, ktorý vo svojom vnútri môže byť
statočnejším človekom. Veď chudobný je tak isto človekom ako bohatý.
Keď ide o naše právo a nároky, vieme byť spravodliví až do
najmenších podrobností, od iných však žiadame, aby boli voči nám
zhovievaví a ohľaduplní. Často sa ponosujeme na iných, ale na nás sa
nikto nesmie ponosovať. Ak sme niekomu dobre urobili, pokladáme to
za veľkú vec, ale čo iní urobili nám, to je v našich očiach málo alebo nič.
Skrátka, my ľudia sme veľmi čudné stvorenia. Robíme, ako by sme
mali dve celkom rozdielne srdcia. Jedno dobrotivé, ľudské srdce pre
seba, druhé prísne, tvrdé a nemilosrdné pre iných. Vážime dvojakým
závažím. Čo možno najťažším ku svojmu dobru a čo možno najľahším k
dobru blížnych. Dvojakou váhou vážiť: ľahkou, keď treba dávať,
ťažkou, keď treba brať — to je ošklivosť v očiach Božích.
Všetky spomenuté nespravodlivosti voči blížnemu sú iste malé a nie
sme povinní náhradou škody za ne, kým máme na mysli požiadavku
prísnej spravodlivosti. Predsa však sa máme aj v tomto polepšiť.
Nespravodlivosti a nerozumnosti rania rozum a lásku a napokon sú len
klamstvom. Nemôže byť na škodu, keď sme láskaví a ohľaduplní, keď
myslíme a konáme spravodlivo a rozumne.
Drahá Filotea, buď statočná a spravodlivá vo všetkom, čo podnikáš. Ak
sa vžiješ do postavenia blížneho, tvoje konanie bude spravodlivé. Pri
kupovaní si predstav, že si predávačom, a pri predávaní, že si kupcom;
potom budeš vždy spravodlivá. Skúmaj sa, či tak zmýšľaš, cítiš a
zachádzaš s blížnym, ako chceš, aby iní s tebou zachádzali. To jediné je
dobré a rozumné.
Cisárovi Trajanovi raz vyčítali jeho priatelia, že uponížil cisársky
majestát tým, že ľahko pripustil ktoréhokoľvek poddaného k sebe. On
na to povedal: «Či nemám byť voči svojim poddaným takým cisárom,
akého by som si želal, keby som ja sám bol poddaným?»