Svätá J Ú L I A -panna a mučenica -sviatok 22.máj-patrónka ostrova Korzika
Svätá J Ú L I A -panna a mučenica -sviatok 22.máj-patrónka ostrova KorzikaSvätá Júlia,panna a mučenica,patrónka Korziky,sviatok 22.máj
Svätá Júlia,panna a mučenica,patrónka Korziky,sviatok 22.máj
Júlia pochádzala z Kartága,bohatého mesta v Tunisku a bola kresťanska z bohatej,váženej rodiny.Roku 439 vtrhli vojská pohanského kráľa Vandalov-Gensericha do Kartága,spustošili mesto,mnohých ľudí pozabíjali,pokradli čo mohli a mladých ľudí spútali reťazami ako otrokov a viezli na predaj.Medzi nešťastnými otrokmi bola aj mladá,krásna panna,kresťanska Júlia,ktorú predali bohatému pohanskému obchodníkovi Eusébiovi.Ten v nej spoznal vzácného človeka...Júlia bola čestná,pracovitá,zodpovedná...tak si ju Eusébius veľmi cenil,že jej nechával na starosť svoju rodinu i otrokov.Na jednej výprave za obchodom vzal so sebou aj niektorých otrokov na loď,aby mu pomáhali a slúžili aj na mori.Priplavil sa na ostrov Korzika,kde chcel vybaviť dobrý obchod s guvernérom ostrova Félixom.Ostrov bol ešte pohanský a Félix tiež,hoci v rímskej ríši už bolo kresťanstvo uznávané.
Plačúci Eusébius objímal kríž na ktorom Júlia posledný krát vydýchla...pochopil,aká vzácna krásna ľudská duša opustila tento svet...Nezaslúžila si byť otrokyňou,lebo duchom bola prekrásnou kráľovnou...Jedna kvapka krvi z kríža padla na tvár plačúceho Eusébia...kvapka,ktorá ho pálila celý život a doviedla k viere...pre akú Júlia v krutých mukách zomrela...
Eusébius odplával z ostrova Korzika a vrátil sa domov.Zatúžil spoznať vieru,ktorú verila Júlia a tak staré správy píšu o jeho obrátení.
Genserich, zúrivý kráľ vandalský, bludoverec arianský, prenasledoval sv. cirkev. Celé okolie rimské obrátil na púšť svojimi tlupami, za štrnásť dní drancoval samé mesto, všetky bohatstvá jeho pobral a len na prosbu sv. Leva nerozváľal večné mesto. I samej cisárovnej Eudoxii, ktorá ho na pomoc bola povolala, odňal všetky klenoty, áno i dve jej dcéry a mnoho tisíc Rimanov odvliekol do zajatia.
Celé Taliansko zpustošil; ztade tiahol do Španielska, znivočil i tú krásnu zem, boril chrámy, prenasledoval kresťanov, naplnil podpálené mestá a dediny mŕtvolami. Preplavil sa do Afriky a obľahol mesto Karthago. Roku 439 vydobyl mesto. Jeho barbarské vojsko drancovalo za viacej dní, poškvrnilo chrámy, mučilo kresťanských mešťanov, najmä kňazov, zajalo všetky vznešenejšie ženy a predávalo ich na trhoch do otroctva.
Medzi tými nešťastnými ženami, ktoré zastihol smutný osud otroctva, bola krásna panna, menom Júlia. Vznešení jej rodičia vykrvácali pod mečom divochov; poklady ich pobrané, ona zajatá, na trh odvedená, aby tam čo otrokyňa bola predaná. Syrský pohanský kupec Eusebius kúpil ju za vysokú cenu a odviedol do Sýrie. Hrozný bol jej osud. Nemala nikoho, kto by ju bol vykúpil, alebo aspoň tešil.
Eusebius odovzal jej vedenie celého svojho domu, lebo poznal jej zručnosť vo všetkom, vernosť a poslušnosť. Bola veselá, hoci celý týždeň, mimo nedele, sa postievala. Obklopená pohanmi, musela mnoho trpieť, mnoho pokúšania vystáť. Všetko znášala z lásky ku svojmu Spasiteľovi. Keď bola sama, pokľakla, vybrala krížik, modlila sa a rozjímala. I ku blahoslavenej Panne utiekala sa o pomoc.
Eusebius neprekážal jej v pobožnosti, lebo si ju vážil. Po niekoľkých rokoch nastúpil Eusebius cestu do cudzích zemí. Vzal so sebou Júliu a iných otrokov. Po dlhšej plavbe zastavil sa na ostrove Korsike pri meste Kasto a vystúpil z lodi. Obyvatelia mesta boli pohania a konali práve veľkú slávnosť bohom svojim. Eusebius išiel s pohanskými svojimi otrokami do chrámu, aby i on bohom obetoval.
Eusebius mu odpovedal, že radšej utratí celý svoj majetok, nežli by ju mal popustiť. Prehnaný pohan Felix povolal večer k sebe Eusebia na hostinu a opil ho. Keď eusebius zaspal, dal Felix Júliu z lodi k sebe doviesť. «Počul som o tebe mnoho chvály,» hovoril k nej lichotivo, «a mám útrpnosť s tvojím osudom. Tvoj mladý vek a rod, z ktorého pochádzaš, zasluhujú väčšieho šťastia. Nebudeš otrokyňou, ale požívať budeš radosti, keď prijmeš moju radu a obetovať budeš nesmrteľným bohom.»
Tým rozzúrený pohan dal útle jej telo na škripec natiahnuť, vlasy jej trhať a palicami ju biť. Júlia volala v mukách k Bohu: «Ó ja šťastlivá, akože mám Bohu a Spasiteľovi svojmu ďakovať za to veľké milosrdenstvo, ktoré mi preukázal? Ako mne vlasy vytrhali, tak Teba, Ježišu, tŕním korunovali; ako moje telo palicami bijú, tak Teba bičovali. Ako mňa obsypujú hanou a potupou, tak i Teba tupili a hanili. Sláva Tebe, všemohúci Bože, ktorý mi udeľuješ tú milosť, aby som pre Tvoju česť trpela!»
Neskôr bol v tomto meste k jej úcte kostol vystavaný a jej ostatky na hlavnom oltári uložené, kde sa až po dnes nachádzajú. Na ostrove Korsike, a síce na tom mieste, kde sv. Júlia ukrižovaná bola, stály sa mnohé divy, a po dnes stojí tam nad studničkou kaplnka, sv. Júlii zasvätená. Vyobrazuje sa sv. Júlia čo útla panna s krížom v ruke.
Sv. Júlia poznala v otroctve svojom cieľ svojho života a prosila dobrotivého Boha, aby jej dať ráčil milosť Svoju, žeby ho použila sťa prostriedok ku dosiahnutiu spasenia. Ona tým dokázala svätú múdrosť. I ty, kresťane, nadobudni si tejto múdrosti. I ty nasleduj cnosť tohto života za tým cieľom, ku ktorému všetky tvoje činy smerovať majú, ktorý je tvojím najväčším pokladom. Cieľ tento je — najláskavejší Boh.
I ty, kresťane, odopri telu svojmu svetské radosti na zemi, aby si vo večnosti telo i dušu svoju šťastnými učinil.
Modlitba.
O Pane, ktorý si blahoslavenú pannu a mučenicu Juliu milosťou vyznačil, že sa stala v smrti Tebe podobnou, popraj nám na jej prímluvu, aby sme účastní boli zásluh Tvojej smrti, ktorú si na kríži podstúpil, a verne vytrvali vo vyznaní viery Tvojej, ktorý žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote Ducha svätého na veky vekov. Amen.
Geiserich (* asi 389 – † 25. január 477) bol kráľ Vandalov a Alanov v rokoch 428 – 477 a jedna z kľúčových postáv v čase sťahovania národov. Za jeho vlády patril kmeň Vandalov medzi politicky mocné s veľkým vplyvom vo vtedajšej Európe.
Pri obliehaní Hippa Regia v roku 430 zomrel sv. Augustín. Jediným významným mestom, ktoré nebolo Vandalmi dobyté, zostalo Kartágo. O rok neskôr bol západorímsky cisár Valentinián III. nútený uznať Geisericha ako kráľa novozískaných území a tak vzniklo prvé nezávislé germánske kráľovstvo na území západorímskej ríše.
V roku 439 Geiserich získal aj Kartágo a s ním veľkú časť rímskeho loďstva, ktoré kotvilo v jeho prístave. Kartágo sa stalo novým hlavným mestom a flotila, ktorá sa rozrástla, hlavnou námornou silou v Stredomorí, vďaka ktorej Vandali obsadili Sicíliu (v rokoch 440-442), Sardíniu, Korziku a Baleáry.
V roku 442 Rimania uznali vandalskú držbu Kartága a nezávislosť vandalského kráľovstva a uznali ich držbu aj nad dovtedy rímskou časťou Alžíru.
Sv. Júlia, panna a mučenica,sviatok 22 .mája
Vandalský kráľ Genserich, ariánsky bludár, prenasledoval sv. Cirkev. Celé rímske okolie obrátil na púšť svojimi hordami, štrnásť dní drancoval samotné mesto, všetky bohatstvá si pobral a len na prosbu sv. Leva ho nezničil. I samotnej cisárovnej Eudoxii, ktorá ho na pomoc povolala, odňal všetky klenoty, i jej dve dcéry a mnoho tisíc Rimanov odvliekol do zajatia. Celé Taliansko spustošil; odtiaľ tiahol do Španielska, znivočil aj tú krásnu zem, boril chrámy, prenasledoval kresťanov, naplnil podpálené mestá a dediny mŕtvolami. Preplavil sa potom do Afriky a obľahol mesto Kartágo, ktoré roku 439 dobyl.
Jeho barbarské vojsko drancovalo mnoho dní, poškvrnilo chrámy, mučilo kresťanských mešťanov, najmä kňazov, zajalo všetky vznešenejšie ženy a predávalo ich na trhoch do otroctva. Medzi tými nešťastnými ženami, ktoré postihol smutný osud otroctva, bola aj krásna panna, menom Júlia. Jej vznešení rodičia vykrvácali pod mečom divochov; poklady ich vzaté, ona zajatá, na trh odvedená, aby tam ako otrokyňa bola predaná.
Sýrsky pohanský kupec Eusébius ju kúpil za vysokú cenu a odviedol k sebe domov. Jej osud bol hrozný. Nemala nikoho, kto by ju bol vykúpil, alebo aspoň utešil. V rodičovskom dome žila táto mladá a útla panna vo všetkej hojnosti, teraz bola chudobná a k tomu ešte otrokyňa pohana, ktorému musela slúžiť a ktorý s ňou mohol podľa ľúbosti nakladať. Aký krutý bol jej stav!
Avšak láska jej ku Ježišovi, sila, ktorú čerpala z modlitby, uľahčovali jej jarmo otroctva. Svoje povinnosti konala usilovne a šikovne. Druhé otrokyne a otroci si ju vážili. Eusébius odovzdal jej vedenie celého domu, lebo poznal jej zručnosť vo všetkom, vernosť a poslušnosť Bola. Obklopená pohanmi, musela mnoho trpieť, mnoho pokúšania vystáť. Všetko však znášala z lásky k svojmu Spasiteľovi. Keď bola sama, pokľakla, v rukách držala krížik, modlila sa a rozjímala. A ku blahoslavenej Panne utiekala sa o pomoc. Eusébius jej neprekážal v pobožnosti, lebo si ju vážil.
Videli to niektorí sluhovia miestodržiteľa a oznámili mu to. Miestodržiteľ ostrova, Félix sa spýtal Eusébia: «Prečo to dovoľuješ, aby jedna z tvojich otrokýň klaňala sa kresťanskému Bohu a našim sa rúhala?» Eusebius odpovedal: «Niet moci, ktorá by ju mohla od tej viery odviesť. Ona je však verná, žije poctivo a môj dom poriadne riadi. Dosť som jej dohováral, všetko márne; nechal som ju teda.» «To nie je dobre,» odvetil Félix, «alebo ju predaj, alebo ju donúť, aby bohom obetovala.» «Od viery ju neviem odvrátiť, ale mám ju veľmi rád a preto ju nepredám.» «Keď ju nechceš predať,» hovoril zlostný pohan, «vyber si za ňu štyri z mojich otrokýň.» Eusebius mu odpovedal, že radšej utratí celý svoj majetok, ako by ju mal pustiť.
Ona si len povzdychla: «Môj Bože a Vykupiteľ! I Ty si bol do tváre bitý za nás hriešnych. Ako som si to zaslúžila, že som Tvojej potupy účastná?» Nato rozzúrený pohan dal jej útle telo na škripec natiahnuť, vlasy jej trhať a palicami ju biť. A Júlia v mukách volala k Bohu: «Ó ja šťastná, akože mám Bohu a Spasiteľovi svojmu ďakovať za toto veľké milosrdenstvo, ktoré mi preukázal? Ako mne vlasy vytrhali, tak Teba, Ježišu, tŕním korunovali; ako moje telo palicami bijú, tak Teba bičovali. Ako mňa obsýpajú hanou a potupou, tak aj Teba potupovali a hanili. Sláva Tebe, všemohúci Bože, ktorý mi udeľuješ túto milosť, aby som pre Tvoju česť trpela!»
Ukrutný pohan opäť zvolal: «Obetuj bohom, a všetka hanba z teba spadne!» «Nikdy,» odpovedala mučenica, «ma k tomu neprinútiš, hoc by som musela aj na kríži umrieť, ako môj drahý Spasiteľ!» «Dobre,» kričal Felix na katov; «pribite jej ruky a nohy na kríž!» Keď zazrela Júlia kríž, zvolala: «Ó Ježišu, naplň ma milosťou svojou! Nedúfala som, že ma uznáš za hodnú, aby som, ako Ty, na dreve kríža umrela.» A keď ju na kríž pribíjali, modlila sa: «Ó môj Bože, prijmi milostivo obetu môjho života. Zmiluj sa nad týmito zaslepenými ľuďmi, odpusť im moju smrť, a osvieť ich svetlom Ducha Svätého!» Sotva zdvihli kríž, povolal Boh jej čistú dušu k sebe.
A zdivený miestodržiteľ Félix aj so svojimi sluhami sa triasol strachom, keď uvidel, že biela holubica sadla na jej hlavu, a zutekal, aby sa skryl. Eusébius prebral sa zo sna a keď počul, čo sa stalo, plakal horko nad jej umučením. To sa stalo dňa 22. mája roku 439.
Dozvedeli sa o tom Božím zjavením aj mnísi na ostrove Gorgona, a prišli na svojich člnoch, sňali telo sv. mučenice z kríža a doniesli ho za pomoci mníchov z malého ostrova Caprera do svojho kláštora, kde až do roku 763 bolo pochované. Longobardský kráľ Dezider dal pozostatky sv. Júlie na žiadosť svojej manželky preniesť do mesta Brescia a v kláštore, v ktorom jeho dcéra Angelberga bola predstavenou, pochovať. Neskôr bol v tomto meste kostol k jej úcte postavený a jej ostatky na hlavnom oltári uložené, kde sa až dodnes nachádzajú. Na ostrove Korzika, a síce na tom mieste, kde sv. Júlia bola ukrižovaná, stali sa mnohé divy, a dodnes tam stojí nad studničkou kaplnka, zasvätená sv. Júlii. Sv. Júlia vyobrazuje sa ako útla panna s krížom v ruke.
Poučenie
Sv. Júlia poznala vo svojom otroctve údel svojho života a prosila dobrotivého Boha, aby jej ráčil dať Svoju milosť, aby ho použila ako prostriedok k dosiahnutiu spásy. Dokázala tým svätú múdrosť. Aj ty, kresťan, nadobudni túto múdrosť. Aj ty sa ponáhľaj s cnosťou tohto života za týmto cieľom, ku ktorému všetky tvoje činy majú smerovať, ktorý je tvojím najväčším pokladom. Cieľ tento je – najláskavejší Boh. Aby si sa k Nemu dostal, používaj najistejšie prostriedky, ako sv. Júlia.
Prostriedky, vedúce k tomuto cieľu, sú: pevná a stála viera, zachovávanie Božích a cirkevných príkazov, užívanie sv. sviatostí, najmä sviatosti pokánia a oltárnej, cvičenie sa v cnostiach a dobrých skutkoch. Kresťanská múdrosť aj to požaduje od teba, kresťan, aby si obetoval svoj malý poklad, aby si ten najväčší dosiahol. Sv. Júlia obetovala svoj pozemský život rada, aby večný život dosiahla. Aj ty odopri svojmu telu svetské radosti na zemi, aby si vo večnosti telo i dušu svoju šťastnou učinil.
Modlitba
Ó Pane, ktorý si blahoslavenú pannu a mučenicu Júliu milosťou poznačil, že sa stala v smrti Tebe podobnou, popraj nám na jej príhovor, aby sme boli účastní zásluh Tvojej smrti, ktorú si na kríži podstúpil, a verne vytrvali vo vyznaní viery Tvojej, ktorý žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým na veky vekov. Amen
Svojej viery v Krista sa nezrieknem...
Júlia pred Félixom...
Svätá
Sviatok: 22. máj
* Kartágo, dnes predmestie Tunisu, Tunisko
† okolo 439 alebo 618 na Korzike, Francúzsko
Atribút: holubica, kríž
Sv. Júlia sa narodila v kresťanskej šľachtickej rodine v severnej Afrike. Jej existencia je historická, no opis jej života bol napísaný oveľa neskôr, takže fakty nie sú celkom zaručené. Podľa týchto spisov ju ešte ako mladé dievča zajal barbarský kmeň Vandalov, ktorí v tom čase dobyli Kartágo – mesto, v ktorom žila so svojimi rodičmi. Jej rodičia zahynuli a ju predali ako otrokyňu pohanskému priekupníkovi Sýrčanovi Eusebiovi. No nesťažovala sa, pokojne znášala svoj osud. Keď mohla, čítala duchovné knižky a veľa sa modlila. Raz sa jej pán rozhodol, že ju zoberie so sebou do Francúzska. Po ceste sa zastavili na Korzike, kde práve prebiehal pohanské oslavy. Júlia odmietla sa zúčastniť, nechcela mať s tým nič spoločné. Miestodržiteľ ostrova Félix sa na ňu veľmi nahneval. Keď sa v zúrivosti pýtal, kto je, Júliin pán odpovedal,že je kresťankou a že je s ňou ako so slúžkou veľmi spokojný, plní všetky jeho príkazy. Guvernér mu ponúkol za ňu štyri najlepšie otrokyne. No jej pán na to nepristal. Cenil si ju nadovšetko. Félix však Eusebia opil a keď ten zaspal, guvernér sa pokúšal prinútiť Júliu, aby obetovala bôžikom. No ona to rázne odmietla, povedala, že chce slúžiť iba Ježišovi. Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér mu ponúkol za ňu štyri najlepšie otrokyne. No jej pán na to nepristal. Cenil si ju nadovšetko. Félix však Eusebia opil a keď ten zaspal, guvernér sa pokúšal prinútiť Júliu, aby obetovala bôžikom. No ona to rázne odmietla, povedala, že chce slúžiť iba Ježišovi. Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér mu ponúkol za ňu štyri najlepšie otrokyne. No jej pán na to nepristal. Cenil si ju nadovšetko. Félix však Eusebia opil a keď ten zaspal, guvernér sa pokúšal prinútiť Júliu, aby obetovala bôžikom. No ona to rázne odmietla, povedala, že chce slúžiť iba Ježišovi. Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.guvernér sa pokúšal prinútiť Júliu, aby obetovala bôžikom. No ona to rázne odmietla, povedala, že chce slúžiť iba Ježišovi. Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.guvernér sa pokúšal prinútiť Júliu, aby obetovala bôžikom. No ona to rázne odmietla, povedala, že chce slúžiť iba Ježišovi. Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať. Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.
panna
Túto sväticu si uctievajú osobitne na ostrove Korzike v Stredozemnom mori a v talianskych mestách Livorno a Brescia. Dôkazy o jej úcte siahajú až do 5. storočia.
Podľa neskorších životopisov (zo 7. stor.) Júlia pochádzala zo severoafrického mesta Kartága (pri dneš. meste Tunis), a to z kresťanskej rodiny. Keď dobyli Kartágo "barbari" ( Vandali v r. 439), údajne ju predali do otroctva bohatému pohanovi Euzébiovi. Pri ceste do Galie (ter. Francúzsko) loď jej pána uviazla na severnom pobreží ostrova Korziky. Euzébius šiel na pobrežie, kde sa zúčastnil na pohanskej slávnosti. Zatiaľ ozbrojenci miestneho náčelníka odviedli Júliu z lode na pevninu. Keď sa nechcela zúčastniť na pohanských obradoch, ukrižovali ju.
Z Korziky preniesli neskôr mnísi Júliine pozostatky na ostrov Gorgona, odkiaľ sa (pravdep. cez Livorno) dostali do Brescie r. 763.
Keďže mučeníctvo sv. Júlie na Korzike sa nedá historicky podložiť, niektorí historici predpokladajú, že táto svätica bola umučená v skoršom období v Afrike a kresťania, ktorí utekali pred vandalským prenasledovaním v 5. stor., preniesli jej ostatky na Korziku a do Itálie.
Svätá Júlia z Kartága je svätica, ktorá bola urodzeného pôvodu. Zomrela mučeníckou smrťou na Korzike. Bola ponechaná na kríži bez jedla a pitia. Sviatok má 10. decembra ,v katol cirkvi sviatok 22.mája
Narodila sa pravdepodobne okolo roku 400, podľa legendy pochádzala z kresťanskej rodiny z Kartága . Jej pán, u ktorého slúžila, bol pohan , ale vo viere jej nebránil. Jej mučenícka smrť je spojená s donucovaním k účasti na pohanských obetiach, keď bola predtým unesená a predaná do otroctva.
Patronát
Je patrónkou ostrova Korzika a miest Brescia , Bergamo , Livorno .
Býva zobrazovaná s krížom, s palmovou ratolesťou alebo ako ukrižovaná.
sv. Julia z Korsiky
Júlia, panna a mučenica, Korzika r.439
22. mája, sviatok
Postavení:
panna a mučeníčka
Úmrtí:
439
Patron:
Brescie, Bergama, Livorna a ostrova Korsika
Atribúty:
kríž, palma, ukrižovaná žena
ŽIVOTOPIS
Pochádzala z kresťanskej africkej rodiny, bola zajatá a predaná do otroctva. V ňom sa osvedčila ako verná kresťanka v každej situácii. Nakoniec skončila ako mučeníčka v Korzike na kríži.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
CESTA DÔSLEDNOSTI VO VÍRE
Pravdepodobne sa narodila po roku 400 v jednej bohatšej africkej rodine žijúcej kresťansky. Podľa legiend pochádzala z Kartága a bola asi za vpádu ariánskych Vandalov alebo iných barbarov zavlečená až do Sýrie. Stala sa otrokyňou, ale jej kresťanská viera z domu jej dodávala útechu a silu. Rozjímala o Ukrižovanom, ktorého obrázok nosila na krku. Jej pánom sa vraj stal pohanský veľkoobchodník Eusebius, ktorý si ju pre jej cnosti začal vážiť. Šľachetné dievča znášalo svoj osud s odovzdanosťou do Božej vôle a Božia milosť bola s ňou. K zmiereniu so situáciou ju viedla sila jej viery, s ktorou myslela na Krista, ktorý z lásky k nám prijal podobu služobníka a pre našu spásu sa podrobil najpotupnejšej smrti. Juliina cesta dôslednosti vo viere získala aj úctu pohana.
Jej pán, keď videl, že ju nič od viery neodvráti, nekládol jej prekážok, aby podľa nej žila, pretože bola inak poslušná a svedomitá. Možno vnímal mimoriadnejšiu hodnotu tejto svojej otrokyne, ktorú vraj za nič na svete nechcel predať, čo tvrdí jedna legenda.
Podľa nej Eusebius s touto skromnou a rado sa postiacou otrokyňou nastúpil obchodnú cestu loďou do Gallie. Pri severnom ostrove Korziky vraj zakotvil a vystúpil na breh, kde sa konala pohanská slávnosť. Julie sa zatiaľ modlila na lodi za modloslužobníkov. Služobníci vladára ostrova navštívili loď a objavili krásnu otrokyňu Júliu, o ktorej sa zmienili svojmu pánovi. Ten sa potom v rozhovore s Eusebiom dozvedel, čo je zač a chcel ju od neho kúpiť. Márne. Preto ho vraj opil a než Eusebius vytriezveľ nechal si vladár Júliu predviesť a snažil sa ju najskôr čo najlákavejšími sľubmi prinútiť k účasti na podávanej obete modlám. Júliu je vkladané do úst vyznanie viery s výrokmi, že slúži Kristovi, neprijme žiadneho ženícha a nikdy si nevykúpi slobodu zradou viery. Keď bola za to bita, pripomenula vraj políčkovanie a bičovanie Krista.Mučením na štipci a bičovaním chcel vladár Felix dosiahnuť to, čo nedosiahol úlisnými ponukami. Pretože snáď vyhlásila, že sa viery neodriekne, ani keby bola na kríž pribitá, nariadil rozhnevaný Felix jej ukrižovanie. Na kríži vraj bola začervenaná skôr ako ju objavil nešťastný Eusebius.
Niektoré legendárne podania o Júlii sa trochu líšia, ale všetky končia na Korzike, ktorú dosvedčuje aj martyrológium.
Uvádza sa tiež, že mníchovia zo susedného ostrovčeka Gorgony telo umučené Júlie pochovali vo svojom chráme av roku 763 kráľ Longobardov Desiderius dal ich preniesť do kláštora v Brescii, kde bola jeho dcéra abatyšou.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Zamyslím sa nad tým, ako je to s mojou dôslednosťou vo viere a čo odo mňa Boh očakáva? Ježiš je „cesta, pravda i život“ (Jn 14,6), ako si jeho nasledovanie predstavujem ja a ako by si ich asi prial On; nad tým zauvažujem v rozjímavej modlitbe.
Bože, pomáhaj nám, nech nasledujeme žiarivý príklad statočnosti a čistoty svätej Júlie z Korziky, ktorej pamiatku si pripomíname, a daj, aby sme mali úžitok z toho, čo ona získala svojimi zásluhami. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.