Svätá L U C I A panna a mučenica-sviatok 13.december
Dnes odpradávna sa slávi sviatok veľkej svätice z čias rímskej ríše a tento deň bol aj magický vo viere našich predkov a mnohých zvykov.Žila na začiatku 3 a začiatku 4.storočia na ostrove Sicílii počas najkrutejších prenasledovaní kresťanov.Zomrela mučeníckou smrťou.Patrí k najznámejším sväticiam v cirkvi a jej meno je rozšírené po celom svete.Je patrónkou aj samostatného ostrovného štátu v Karibskom mori kráľovstva Sv.Lucia.V ľudovej slovesnosti a zvykoch :"Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc."
Svätá Lucia-panna a mučenica
Svätý
Sviatok: 13. december
* okolo 286 Syrakúzy, Sicília, Taliansko
† 310 (?) tamtiež
Význam mena: svetlá, žiariaca (lux – svetlo; z lat.)
Atribúty: prebodnuté hrdlo, meč, lampa, fakľa, oči na tanieri
Patrónka chudobných, slepých, kajúcich prostitútok, chorých detí, farmárov, sklenárov, tkáčov, sedlárov, čalúnnikov, krajčírov, elektrikárov, nožiarov, kočišov, školníkov, úradníkov, vrátnikov, tulákov, spisovateľov, notárov, advokátov; pri očných chorobách, slepote, úplavice, bolestiach hrdla, pri infekčných chorobáach
13. decembra.
Sv. Lucia, panna a mučenica.
Meno sv. Lucie pripomína sa od najstarších časov každodenne v kánone (v modlitbách pravidelných, ktoré trvajú od «Svätý» až na koniec) sv. omše a je vo sv. cirkvi veľmi slávna. A zasluhuje to svätá pre skvelé cnosti svoje a pre smrť mučenícku, ktorou zvelebené bolo meno Božie medzi pohanmi. Sv. Lucia narodila sa koncom tretieho storočia po Kristu Pánu v staroslávnom meste Syrakusách na ostrove Sicilii.
A sv. Lucia, takto vychovávaná, milovala Pána Boha od najútlejšej mladosti, žila nábožne, obetovala Mu nevinné dieťacie srdce svoje a tajne zložila sľub, že ostane pannou cez celý svoj život a s čistým srdcom panenským venuje sa výlučnej službe Spasiteľovej. Za vzor svojho života vyvolila si sv. mučenicu Agátu. Tak vzrástla v cnostnú prekvetajúcu pannu.
Po smrti otcovej chcela starostlivá matka Eutychia vydať vznešenú Luciu za mladého, poriadneho šľachtica (zemäna), ktorý posiaľ bol pohanom; lebo si myslela, že stane sa pri boku zbožnej dcéry kresťanom. Keď dozvedela sa Lucia o úmysle matkinom, naľakala sa a dala sa do skrúšenej modlitby, aby prekazila toto nemilé spojenie. A milostivý Boh ochraňoval jej nevinnosť. Matka Eutychia upadla dopustením Božím do ťažkej nemoce a lekári nemohli jej pomôcť.
Lucia neunavene obsluhovala ju a opatrovala. Nemoc trvala za štyri roky. Zbožná dcéra veľmi trápila sa nad nemocou milovanej matky. Toho času diali sa na hrobe sv. Agáty, mučenice, divotvorné uzdravenia. A Lucia nahovorila nemocnú matku, aby sa dala zaniesť do Katanie ku hrobu sv. mučenice Agáty a tam prosila Boha o milostivé uzdravenie. Matka privolila. I prišli do chrámu, v ktorom nachádzal sa hrob milostnice Božej.
I zjavila sa jej mučenica panenská, ktorú sprevádzali anjeli, i riekla jej: Lucia, sestra moja, čo že žiadaš odo mňa? Veď sama môžeš učiniť to svojej matke. Hľa, viera tvoja a dôvera pomohli matke tvojej; ona je zdravá. A tiež máš vedieť, že panenstvom svojím pripravila si Bohu milé prebývanie v srdci svojom a že Ježiš Kristus skrze teba preslávi Syrakusy, ako oslávil skrze mňa Kataniu.» Lucia prebudila sa po tomto zjavení a naradovaná matka Eutychia oznámila jej, že sa cíti byť uzdravenou.
Obe ďakovali milostivému Bohu. V tomto radostnom okamihu zjavila Lucia matke svojej, že už dávno posvätila panenstvo svoje Pánu Ježišovi a že chce v ňom zotrvať až do smrti a nikdy sa nevydá. Áno, riekla i to matke svojej, že sv. Agata posilňovala ju vo zjavení ku vernému zachovávaniu toho spasiteľného sľubu. I riekla matke: «Nehovor mi, prosím ťa, nikdy viacej o ženíchovi pozemskom: ženíchom mojím je Pán Ježiš Kristus.
A pre Neho i pre blahobyt Jeho veriacich daj mi veno, ktoré prichystala si mi na vydaj. Matka odpovedala: «Dedictvo tvoje dobre je opatrené po smrti otca tvojho. Ale dočkaj, kým neumriem, potom nalož s ním podľa vôle svojej.» Lucia dala sa do prosenia: «Počuj ma, prosím ťa, matička moja! Nemôže byť milé Bohu, keď sa Mu obetuje to, čo nemožno viac užívať. Obeta, ktorá náleží Bohu, má sa diať zo slobodnej vôle a so zaprením seba.»
Tieto srdečné a odôvodnené slová dcérine premohl nechuť matkinu. Z povďačnosti za obdržanú milosť uzdravenia z ťažkej choroby, odhodlala sa, kým je ešte zdravá á živá, vyplniť vôľu svätej dcéry svojej. A keď navrátily sa do mesta rodného Syrakúz, rozdávali plnými rukami všetok majetok svoj medzi chudobných. A sebe ponechali iba toľko z celého veľkého majetku, čo by potrebovali na skromnú výživu.
Verná slúžka, ktorá bola horlivou kresťankou, nechcela mu povedať, že nebude nič z jeho svatby, ale riekla opatrne: «Panie moje poznali statky veľkej ceny, a túžia po nich, a preto predávajú nepotrebné veci, aby mohli dosiahnuť tie drahocenné statky.» Toto bola svätá pravda; lebo jak vznešená panna Lucia, tak zbožná matka jej Eutychia chceli almužnami vydobyť si najdrahocennejší majetok, dedictvo kráľovstva nebeského.
Pohanský mladík uspokojil sa tými slovami vernej slúžky a myslel podľa svojho spôsobu pohanského, že chystá sa mu veľký statok čo veno Luciiné. A sám doposielal im kupcov, ktorí mali odkupovať ich drahocennosti. Ale tento blud u mladého pohana netrval dlho.
Keď badal, že všetky peniaze, ktoré sa utŕžily za odpredané veci, domnelá matka vynakladá ku podpore nemocných, chudobných a zbožných pútnikov, a keď dopočul, že nie len majetok, ale i ruka vznešenej kresťanskej panny stratená je pre neho: začal zúriť a láska jeho smyselná obrátila sa v hroznú nenávisť. A domnele urazená jeho hrdosť i sklamaná lakota popúdily jeho pohanské srdce ku krvavej pomste.
Paschasius dal uväzniť kresťanskú pannu, a keď bola predvedená pred jeho stolicu súdnu, žiadal od nej, aby odriekla sa kresťanstva a hneď obetovala modlám. Sv. Lucia odpovedala: «Neznám iného Boha okrem všemohúceho Stvoriteľa neba i zeme. On žiada, aby sme prinášali mu obetu čistú a nepoškvrnenú. A náboženstvo moje je také čisté a nepoškvrnené, aké žiada Boh a Otec nebeský: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a nepoškvrnene zachovať seba od tohoto sveta.
To som robila za tri roky a tým obetovala som sa i živému Bohu. Celý majetok svoj rozdelila som chudobným. A keď nemám už nič, čo by som obetovala, tak podávam sama seba Bohu jako živú obetu.» Vladár riekol prísne: «To môžeš hovoriť rovným sebe: ja pridŕžam sa rozkazov cisárskych.»
Sv. Lucia shrozila sa nad necudnosťou pohanovou a riekla slávnostne: «Majetok svoj uložila som iste a bezpečne. S nešľachetnými ľuďmi nestretávala som nikdy. Medzi nich patria modlári, nemravníci, ktorí domáhajú sa zvádzať veriacich, aby stali sa nevernými Pánu Ježišovi, aby opustili pravého Boha a Stvoriteľa, i klaňali sa modlám kamenným a dreveným, a zničili si večne telo i dušu.»
Sv. panna odpovedala vážne: «Ano; apoštol uisťuje, že všetci, ktorí žijú nábožne a čisté, sú chrámom Božím a že Duch svätý prebýva v nich.» Pohan hrozil posmešne: «Hneď urobím, že tento Duch svätý ťa opustí. Dám ťa odviesť na miesto verejnej hanby!» Sv. Lucia neohrožene riekla necudníkovi: «Keď neprivolím k nešľachetnosti, neutrpí nevinnosť moja škodu, nebudem zneuctená. Ani niet moci a násilia, ktoré priviedly by mňa k hriechu.»
Rozbesnený vladár kričal v zúfalstve svojom. I myslel zaslepený neznaboh, že sv. Lucia čarami nedá sa pohnúť s miesta. Dal zavolať čarodejníkov pohanských, aby rozviazali zväzky jej čarov. Márne čarovali a namáhali sa žretci pohanskí, i škrípali v besnote a v hanbe zubami. Sv. Lucia pokojne dívala sa na nevládnosť sluhov modlárskych, i riekla: «Nie, to nie sú žiadné čary: to je skutok Ducha svätého! Vladáru, rozkáž, aby tisíce rúk chytili ma, použi každé násilie, nič nevykonáš proti mne.
Hľa, teraz môžeš rukama hmatať, že Duch svätý prebýva vo mne. Odlož neveru svoju, polepši sa a ver v pravého Boha!» Paschasius triasol sa hnevom a hanbou, že nemohol zlosť svoju vyliať na slabú prečistú pannu. Obával sa, že ľud pohanský bude vysmievať jeho slabosť a nevládnosť, i rozkázal katom doniesť sirku, smolu a suché drevo a tie veci zápalisté poliať olejom a rozložiť i podpáliť okolo sv. panny.
Zaslepený pohan zreval v besnote svojej tmavým hlasom: «Zabite ju!» Úslužný kat priskočil ku sv. Lucii a prebodol jej hrdlo mečom. Paschasius vzdialil sa celkom prestrašený zázrakom, ktorý spôsobil živý Boh. Sv. Lucia žila ešte za čas. Zbožný a neohrožený kňaz kresťanský podal jej Telo Božie, keď podplatil vojakov pohanských a odniesol ju na bezpečné miesto.
Keď zápasila so smrťou, tešila prítomných kresťanov, že pohani nezadlho prestanú krvavé prenasledovať kresťanov, lebo že Boh v nekonečnom milosrdenstve Svojom smiluje sa nad vernými ctiteľmi Svojimi; i napomínala ich, aby žili cnostné, aby strážili nad nevinnosťou srdca svojho, aby dôverovali v Boha a v svätú Jeho prozreteľnosť. I modlila sa skrúšene za stálosť kresťanov v pravej viere a za obrátenie zaslepených pohanov.
A keď sa modlila, zjavil sa jej anjel Boží s ratolesťou palmovou a s ľaliou v ruke a odniesol čistú jej dušu do vlasti nebeskej, i odovzdal ju do rúk Pána Ježiša. To stalo sa dňa 13. decembra r. 304. Nábožní kresťania pochovali s veľkou úctou telo sv. mučenice Lucie v meste Syrakúsach. Časom vystavený bol na mieste jej umučenia nádherný chrám. Na príhovor jej diali sa mnohé divy a zázraky.
Tam žalovali sa trpko na nespravodlivé utláčanie, ktorého dopúšťal sa oproti poddaným občanom, na tvrdosť jeho srdca a lakomosť, na krvavé násilenstvá. Cisár odsúdil krvavého násilníka najprv do ťažkého žalára, potom k ohavnej smrti. Sv. Lucia vzývaná býva jako patrónka počas požiaru i proti nemu, i v nemociach očných.
Sv. Lucia poznala svoju úlohu na zemi: ona milovala Boha nado všetko, slúžila mu horlivo a opovrhovala márnosťou svetskou. Kresťane, poznaj i ty určenie svoje na púti tohto časného života a nasleduj sv. Luciu. Nespúšťaj sa Boha, nevyhľadávaj nedokonalé radosti medzi stvorenými vecmi. Máš vedeť, že vlasť tvoja trvácna je na druhom svete, pre ktorú máš vydobývať si v tomto živote zásluhy. Sv. Cyprián hovorí: «Pozdvihujme oči k nebu, aby svet neoklamal nás (sladkými) nástrahami!»
Sv. Lucia naplnená bola najväčšou túžbou po kráľovstve nebeskom a s radosťou išla na miesto popravné, volila si najukrutnejšiu smrť mučenícku. Pre ňu bola smrť bránou do raja nebeského. Sv. Cyprián hovorí o tom takto: «Večný blahoslavený život bez bázne smrti, bez konca; plnosť, nekonečnosť radosti nebeskej!
Modlitba.
O Bože, ráč na prímluvu sv. Lucie popriať nám, aby sme poznali, jak drahý poklad je čistota srdca, i aby sme neupadli do osídiel, ktoré kladené bývajú tomuto pokladu, a obsiahli odmenu v nebi, ktorá sľúbená je čistým dušiam. O to prosíme Teba skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána a Spasiteľa nášho. Amen.
Zobrazuje sa s prebodnutým hrdlom (spôsob mučeníckej smrti), s palmovou ratolesťou a význam jej mena je prisúdil ďalšie atribúty: horiacu lampu, sviecu a oči ležiace na miske. Je patrónkou slepých.
Tradícia, ktorá prišla zo Švédska a slávila sa 13. decembra. Symbolicky znamenala držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria. Symbolicky bol vymetaný prach z domu.
I. Svätica alebo čarodejnica?
Trinásty december je dňom svätej Lucie. Bol síce posledným z radu stridžích dní, ale s najsilnejšou mágiou. Naši predkovia predpokladali najsilnejšiu moc zlých síl, stríg, bosoriek a démonov. V tento deň sa všetci báli pred strigami, ktoré lietali na metlách a chceli poškodiť ľuďom. Tento deň bol už pred zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1582, považovaný za najkratší deň s najdlhšou nocou. Preto sa tradovalo: "Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc."
Jej atribútmi sa stal kríž, kniha, či mučenícka palma, ale aj oči na miske, meč v hrdle a lampa ako symbol významu jej mena.
Jej meno má v latinčine význam svetlo, svetlá, žiariaca – lux, lucius. Pravdepodobne preto je tiež patrónkou slepých, chudobných, chorých detí, vzýva sa aj pri očných a infekčných chorobách, bolestiach hrdla. Považuje sa aj za patrónku chorých detí, farmárov, sklenárov, tkáčov, sedlárov, čalúnnikov, krajčírov, elektrikárov, nožiarov, kočišov, spisovateľov, notárov, ale aj tulákov a kajúcich sa prostitútok.
Svätý
Sviatok: 13. december
* okolo 286 Syrakúzy, Sicília, Taliansko
† 310 (?) tamtiež
Význam mena: svetlá, žiariaca (lux – svetlo; z lat.)
Atribúty: prebodnuté hrdlo, meč, lampa, fakľa, oči na tanieri
Patrónka chudobných, slepých, kajúcich prostitútok, chorých detí, farmárov, sklenárov, tkáčov, sedlárov, čalúnnikov, krajčírov, elektrikárov, nožiarov, kočišov, školníkov, úradníkov, vrátnikov, tulákov, spisovateľov, notárov, advokátov; pri očných chorobách, slepote, úplavice, bolestiach hrdla, pri infekčných chorobáach
Lucia sa narodila v Syrakúzach (Taliansko) bohatým rodičom a bola vychovávaná v kresťanskej viere. V detstve stratila otca a ako mladé dievča zasvätila život Bohu. Svoj sľub panenstva držala v tajnosti, keďže jej matka si želala, aby sa vydala za mladého pohanského chlapca. Lucia presvedčila matku, aby sa išla modliť k hrobu sv. Agáty za uzdravenie sa zo svojej ťažkej choroby. Boh vyslyšal ich modlitby. Vtedy priznala matke svoje zasvätenie Bohu a túžbu prežiť svoj život medzi chudobnými. Matka plná vďačnosti za svoje uzdravenie dala Lucii súhlas a ušetrené peniaze rozdelila chudobným. Odmietnutý a zahanbený nápadník udal Luciu ako kresťanku vtedajšiemu konzulovi. Bolo to v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov.
Lucia bola predvolaná pred súd. Sudca ju presviedčal ako mohol, aby sa vzdala svojej viery. Ona mu však odpovedala: „Vaše naliehanie je zbytočné. Nikdy ma neodlúčite od lásky k môjmu Pánovi, Ježišovi Kristovi.“ Opýtal sa jej: „A ak ťa budeme mučiť, znesieš tú bolesť?“ „Áno, lebo my, ktorí veríme v Krista a snažíme sa viesť čistý život, máme Ducha Svätého, ktorý žije v nás a dáva nám silu, inteligenciu a česť.“ Vtedy jej sudca pohrozil, že ju odvedie do nevestinca, aby potupil jej česť. Ona mu na to povedala: „Telo sa nakazí len vtedy, ak duša privolí.“ Sv. Tomáš Akvinský obdivoval túto odpoveď sv. Lucie. Keď ju chceli odviezť, Lucia sa nemohla pohnúť z miesta, kde sa nachádzala. Tak sa rozhodli ju upáliť, ale tiež im to nevyšlo. Nakoniec ju mučili a sťali mečom. Počas mučenia nabádala prítomných, aby zostali verní náboženstvu Ježiša Krista až do smrti.
Hoci sa nemôže overiť pravdivosť rôznych gréckych a latinských verzií skutkov sv. Lucie, už v 6.storočí sa uctievala medzi pannami a mučeníkmi v Ríme. V stredoveku ju vzývali ako ochrankyňu pred očnými chorobami, pravdepodobne preto, že jej meno je spojené so svetlom. Tak vznikali legendy. Napríklad jedna hovorí o tom, ako vládca poslal vojakov, aby jej násilím vybrali oči. Ale ona znovu uvidela.
Zobrazuje sa s prebodnutým hrdlom (spôsob mučeníckej smrti), s palmovou ratolesťou a význam jej mena jej prisúdil ďalšie atribúty: horiacu lampu, sviecu a oči ležiace na miske. Je patrónkou slepých.
Svätá Lucia (* 284(?), Syrakúzy – † 304) je jedna z katolíckych a pravoslávnych svätých. Uctievajú ju (ako jediného svätého) aj luteránski Švédi a Nóri. Je patrónkou slepých. Jej deň sa medzi katolíkmi oslavuje 13. decembra (pozri aj Lucia). Uctieva sa dokázateľne od 5. storočia. Jej znakom sú oči.
Životopis
Pochádzala z dobre situovanej rodiny, ale rozdala svoj majetok i plánované svadobné veno chudobným. Udali ju úradom ako kresťanku, za čo podstúpila mučenícku smrť. Známa je legenda, podľa ktorej si vylúpila oči, aby sa nemusela vydať za pohanského ženícha, za čo ju Panna Mária obdarila ešte krajšími očami.
Tradícia
Tradícia, ktorá prišla zo Švédska a slávila sa 13. decembra. Symbolicky znamenala držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria. Symbolicky bol vymetaný prach z domu.
Literatúra
"Dňa 13. decembra : Sv. mučenica, Panna Lúkia." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých :
13. decembra
SV. LUCIA
panna
(zomr. r. 304?)
Svätá Lucia patrí medzi starokresťanské svätice, ktorých úcta sa už v skorom stredoveku rozšírila po celej Cirkvi. Jej meno sa dostalo do rímskeho omšového kánona (eucharistickej modlitby) spolu s inými sväticami starých čias: Felicitou, Perpetuou, Agátou, Agnesou, Cecíliou, Anastáziou. Vidieť že Cirkev neudeľovala najvyššie uznanie podľa hierarchickej hodnosti alebo spoločenského postavenia, ale podľa hrdinstva, ktoré patričný svätec či svätica prejavili pri vyznávaní a nasledovaní Krista bez ohľadu na to, či bol pápež, diakon, vojak, matka rodiny alebo jednoduché dievča.
Najstaršie zachované životopisy svätej Lucie pochádzajú zo 6. storočia. Dvesto rokov, ktoré ich oddeľuje od života svätice, už nakopilo do nich toľko legiend, že sa nedá spoľahlivo oddeliť historické jadro. To však nemusí oslabiť jej úctu, lebo najstaršie dokumenty o jej uctievaní a archeologické nálezy v katakombách sv. Lucie a sv. Jána v Syrakúzach na Sicílii nedovoľujú pochybovať o jej jestvovaní.
Podľa životopisov Lucia bola mladá bohatá Sicílčanka z mesta Syrakúz. Pôvodne sa chcela vydať a už mala vážnu známosť s mládencom z toho istého mesta. Keď jej ťažko ochorela matka, Lucia si vykonala púť k hrobu sv. Agáty do Catanie, aby tam prosila o matkino uzdravenie. Pri tejto príležitosti sa jej údajne zjavila sv. Agáta a predpovedala jej skoré mučeníctvo.
Po návrate domov Lucia oznámila snúbencovi, že sa nemieni vydávať a začala rozdávať svoj majetok chudobným. Sklamaný mladík ju obžaloval pred úradmi, že je kresťanka. Luciu uväznili a predviedli pred súd. Ale ani sľubmi ani hrozbami ju nemohli priviesť k tomu, aby sa zriekla kresťanskej viery. Po rozličnom mučení ju zabili prebodnutím hrdla. Údajne sa to stalo pri prenasledovaní za cisára Diokleciána 13. decembra roku 304.
Najstaršie zachované doklady o úcte sv. Lucie pochádzajú z 5. storočia. V 6. storočí už jestvovali svätyne a kláštory na jej počesť a jej meno bolo zaradené do liturgických kníh v Ríme, Miláne a Ravenne.
S menom a sviatkom sv. Lucie sú spojené mnohé ľudové zvyky v kresťanských krajinách, dokonca aj v protestantskom Švédsku. Okrem iného sa v nich sv. Lucia predstavuje ako rozdeľovateľka darov a nositeľka svetla. Táto posledná vlastnosť sa jej pripisuje pravdepodobne v súvislosti s významom jej mena: latinské slovo "lux" totiž znamená svetlo.
Svätej Lucii je zasvätený ostrov v Karibskom mori-Svätá Lucia (angl. Saint Lucia, franc. Sainte-Lucie) je ostrovný miništát v Karibskom mori v súostroví Malých Antíl (patrí medzi Náveterné ostrovy), severne až severovýchodne od Svätého Vincenta a Grenadín, severozápadne od Barbadosu a južne od Martiniku. Tvorí ho ostrov s rozlohou 616 km2, na ktorom žije 163 362 obyvateľov (odhad 2014). Hlavným mestom je Castries.
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Lucia, virgo et m.
13. decembra, pamiatka
Postavení:
panna a mučeníčka
Úmrtí:
asi 304-305
Patron:
Syrakúz a Benátok; nevidiacich a postihnutých ochorením očí, sklárov, sklenárov, krajčírok; niekde sa uvádza aj patronát k viac ako 15 povolaniam, ale vyvstáva otázka odôvodnenia; je považovaná aj za patrónku svetlušiek v skautských oddieloch; je vzývaná chudobnými a môže byť patrónkou aj tým, ktorí šíria svetlo pravdy
Atribúty:
kotol, krk s bodnou ranou, lampa, meč alebo dýka, miska a na nej oči, palmová ratolesť, volské záprahy
ŽIVOTOPIS
Pochádzala zo Syrakúz. Proti jej vôli ju rodičia zasľúbili bohatému mladému pohanovi. Matka, až po svojom uzdravení na príhovor sv. Agáty, sa zmierila s prianím Lucie, ktorá chcela žiť v celibátnom zasvätení Kristovi. Snúbenec ale nesúhlasil. Za Diokleciánovho prenasledovania ju udal ako kresťanku. Bola odsúdená na násilnú prostitúciu, a pretože bola od nej uchránená zázračnou silou, bola údajne oslepená a prebodnuté jej hrdlo.
Úcta k nej bola rozšírená v celej cirkvi už na konci 6. storočia, so zaradením mena do omšového rímskeho kánonu. Pri prieskume katakomb v Syrakúzach bol objavený jej hrob.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
"SVETLANA" ZO SICÍLIE
Je jednou zo svätíc zaradených do 1. eucharistickej modlitby svätej omše. Do kánonu ju zaradil okolo konca 6. storočia pápež Gregor Veľký.
Životopisy sa opierajú o tradované podania, o najstaršie dokumenty o jej uctievaní a archeologické nálezy v katakombách sv. Lucia a sv. Jána v Syrakúzach, aj o životopisné záznamy, ktoré ale pochádzajú až zo 6. storočia. Veľa jej životopisov má v dnešnej dobe prvky z rozdielnych legiend, s čím treba počítať, ak sa snažíme o sv. Luciu viac dozvedieť.
Narodila sa v Syrakúzach na Sicílii pravdepodobne pred rokom 290 do lepšie situovanej rodiny. Snáď už v detskom veku, ako kresťanské dievča, z lásky ku Kristovi urobila sľub zachovania panenskej čistoty, ktorému za všetkých okolností zostala verná.
Jej matka Eutychie buď nevedela o sľube alebo ho nebrala vážne. Chcela ju vydať za nápadníka z rovnako vznešenej rodiny a problém, ktorý nechcela vidieť, bol na svete. Lucia všetko vkladala do modlitby, ale obrátenie matky v tom smere neprichádzalo. Lucia si asi robila nádej na pomoc uctievanej mučeníčky Agáty. Chorú matku, trpiacu krvotokom, presvedčila na vykonanie púte k hrobu tejto svätice, od ktorej očakávala pomoc. Ich spoločná púť aj pomoc zo strany sv. Agáty sa podľa tradície uskutočnili. Legendy informujú o videní alebo o sne Lucie, v ktorom jej Agáta dala vedieť, že dôjde tak k matkinmu uzdraveniu, ako aj k jej vlastnému mučeníctvu.
Po náhlom uzdravení matky zostal len problém s nežiaducim snúbencom. Ten sa pochopiteľne zaujímal, prečo je odmietnutý a legendy tu hovoria skreslene. Pravdivý dôvod odmietnutia nakoniec mal za následok postavenie Lucie pred sudcu, snáď preto, že snúbenec pravdu neuniesol. Sudca mal za úlohu jej vernosť Bohu zlomiť a podľa okolností ju potrestať.
Legendy uvádzajú témy otázok sudcu Paschásia a odpovede Lucie najprv vedú vo veci vena, ktoré Lucia údajne stihla rozdať chudobným. Tiež matku vraj presvedčila k podobnému kroku, hoci tá si majetok chcela ponechať až do svojej smrti. Za rozhodujúcu vetu sa uvádza: „Kto dáva Bohu len to, čo umierajúc nemôže si vziať so sebou na večnosť, ten z toho nemá žiadne zásluhy, ale ak chceš vykonať obeť Bohu príjemnú, daj (jeho chudobným) to, čo môžeš teraz užívať .“ Je to téma katechetickej poučky, podobne ako Luciin dôrazný postoj k otázke poslušnosti cisárskych nariadení. Tu Lucia vyhlasuje, že v prvom rade je poslušná Božích prikázaní. A sudcovia pripomína, že on sa bojí panovníkov smrteľných, zatiaľ čo ona sa bojí (urážky) večného Boha.
V závere Lucinej obhajoby je jej čiastočne kladené do úst opakovanie slov apoštola Pavla o čistote duše, tela, v ktorom prebýva Duch Svätý a je preto chrámom Božím. (porov. 1Kor 6,19). To všetko je pripomínané k vytvoreniu obrazu Luciinho postoja, ktorý viedol k jej mučeniu. Túto rozhodnosť vystihujú slová, ktorými odpovedala svojmu katu: „Ničím ma neprinútiš, aby som súhlasila s hriechom nečistoty. Som pripravená na akékoľvek utrpenie.“ (viď. G. Pettinati, I Santi canonizzati, XII)
Lucia bola odsúdená na násilné zbavenie panenskej nevinnosti návštevníkov verejného domu. K jej znásilneniu však nedošlo, pretože zlyhali všetky pokusy Luciu tam dopraviť. Nepomohli ani voli, ktorí sa potom dostali medzi jej atribúty. Následne sú legendami uvádzané rôzne muky, ktoré museli preto podstúpiť. Hodnovernosť tých údajov je sporná, isté je, že podstúpila mučenícku smrť a má sa za vierohodnú bodná rana mečom alebo dýkou, podľa tradície vedená do krku.
Výrazným atribútom sv. Lucie sú jej oči na mise a len preto je im tu venovaná pozornosť. Vplyv na zaradenie tohto osobného atribútu majú snáď neskoršie legendy. Sú však nejednotné. Píše sa v nich, že si ich vylúpla sama Lucia a poslala snúbencovi. Už tu sa líšia dôvody nevierohodného činu: aby sa jej zriekol, načo jej potom boli oči Matkou Božou navrátené; inde je vlastné vylúpnutie očí radené tesne pred Luciinu smrť a ich darovanie snúbencovi preto, že ich na nej obdivoval, s poďakovaním za dopomoženie do neba. Na rozdiel od tvrdenia iných Msgre. Prof. Dr. Jaroslav Nemec, zaoberajúci sa problematikou svätých, vo svojom diele Nové profily svätcov (2005) píše o Lucii, že nakoniec bola oslepená a prebodnutá.
Jej meno je odvodzované od latinského slova lux - lucis, znamenajúceho svetlo a je prekladané ako Svetlana. Od neho pochádza aj pomenovanie najmladších členiek skautingu – svetlušiek, ktoré v nej vidia patrónku a chcú sa snažiť byť svetlom a vzorom pre druhých ako ona.
Ostatky Lucie boli asi r. 1039 prenesené najskôr do Konštantínopolu (pre obavy z moslimských útokov) a odtiaľ r. 1204 do Benátok, kde sa nachádzajú v chráme sv. Jeremiáša a Lucie. Časti z nich boli odovzdané do Syrakúz. Relikviár s jej očami je uchovávaný v Neapole.
(*Ďalšie informácie ku dnu pamiatky sv. Lucie v poznámke.)
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Byť svetlom pre druhých, to nemá byť úlohou len pre svetlušky, ale pre každého kresťana. V životopise je nápoveda ako na to. A pre vlastný život, urobím konkrétne rozhodnutie ešte dnes.
Vypočuj, Bože, naše prosby a na príhovor svätej panny a mučeníčky Lucie, ktorej zrodenie pre nebo dnes slávime, daj, nech sa Tvoja sláva zjaví aj na nás. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov. Veru
(záverečná modlitba z breviára)
POZNÁMKA
*Na rôznych miestach sveta je deň sv. Lucia sprevádzaný ľudovými slávnosťami a zvykmi. Do gregoriánskej reformy kalendára (24. 2. 1582) bola zapísaná pamiatka Lucie (v juliánskom kalendári) o niečo neskôr a pripadala na deň zimného slnovratu, teda na najkratší deň v roku. V tejto súvislosti údajne vznikli pohanské zvyky, v ktorých vystupuje nevzhľadná predstaviteľka Lucia, naháňajúca deťom strach. Inde tiež išlo o zimné obdarovávanie detí (asi z 21. na 22. 12.), ktoré sa v dávnej minulosti vraj praktizovalo o slnovrate.
Svoj názov získal podľa svätej Lucie zo Syrakúz.
Svätá Lucia, jeden z najkrajších ostrovov v Karibskom mori,je zasvätený sv.Lucii a nesie jej meno.
V kalendári je 13. decembra. A vo svete ovplyvnenom kresťanskou tradíciou sa oslavuje sviatok svätej Lucie. Paradoxne ide o dátum, ktorý sa spája s mystičnom, mágiou, tradíciami a legendami.
Svätá Lucia zo Syrakúz sa ako svätá oslavuje medzi katolíkmi, pravoslávnymi a dokonca aj luteránskymi Švédmi a Nórmi. Práve v Škandinávii je tento sviatok jedným z najpopulárnejších z roka. Ako sa Lucia stala svätou? Podľa legendy bola kresťankou, ktorú nútili, aby si vzala za manžela pohana.
Tomu sa na nej zo všetkého najviac páčili jej krásne oči. Lucia si ich vylúpla a poslala mu ich. Do druhého dňa sa jej však zázrakom zrak vrátil, pretože ju Panna Mária obdarila ešte krajšími očami. Aj preto je dnes patrónkou slepých.
Hoci sa ako svätica uznáva už od piateho storočia, v Škandinávii sa oslavy konajú len krátko, približne od začiatku 19. storočia. Práve Lucia je výstižným zosobnením toho, ako sa na severe Európy miešalo pohanstvo s (z európskeho pohľadu) neskorým príchodom kresťanstva. V ľudovej tradícii bola Lucia najväčšou zo všetkých bosoriek.
Aj preto sa s týmto dňom spája množstvo praktík, ktoré mali pomôcť v boji so zlom. 13. december tiež pripadal na najdlhšiu noc v roku, čo je pre krajiny ďaleko na severe samo o sebe dôvodom na oslavu. Od tejto noci bola každá ďalšia o niečo kratšia. Dnes sa tento sviatok oslavuje najmä v kostoloch, na školách a v škôlkach v podobe slávnostného sprievodu. V ňom sú dievčatá oblečené v dlhých bielych róbach a hlavy im zdobia vence.
I. Svätica alebo čarodejnica?
Trinásty december je dňom svätej Lucie. Bol síce posledným z radu stridžích dní, ale s najsilnejšou mágiou. Naši predkovia predpokladali najsilnejšiu moc zlých síl, stríg, bosoriek a démonov. V tento deň sa všetci báli pred strigami, ktoré lietali na metlách a chceli poškodiť ľuďom. Tento deň bol už pred zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1582, považovaný za najkratší deň s najdlhšou nocou. Preto sa tradovalo: "Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc."
V rôznych gréckych a latinských listinách, hovoriacich o skutkoch svätej Lucie, už v 6.stor. sa uctieva ako patrónka panien a mučeníkov v Ríme. Sú s ňou spojené aj mnohé legendy, napríklad o vládcovi, ktorý prikázal vojakom, aby jej násilím vybrali oči, ale ona aj tak znovu uvidela. Podobu je možné vidieť aj v pohanských legendách o najväčšej čarodejnici, ktorú nemohli upáliť ale o mladej nevinnej neveste zahalenej v bielom.
Jej atribútmi sa stal kríž, kniha, či mučenícka palma, ale aj oči na miske, meč v hrdle a lampa ako symbol významu jej mena.
Jej meno má v latinčine význam svetlo, svetlá, žiariaca – lux, lucius. Pravdepodobne preto je tiež patrónkou slepých, chudobných, chorých detí, vzýva sa aj pri očných a infekčných chorobách, bolestiach hrdla. Považuje sa aj za patrónku chorých detí, farmárov, sklenárov, tkáčov, sedlárov, čalúnnikov, krajčírov, elektrikárov, nožiarov, kočišov, spisovateľov, notárov, ale aj tulákov a kajúcich sa prostitútok.
Pohnevať si Bechtrababu veru netreba!
Paradoxne v škandinávskych krajinách, Švédsku a Nórsku, silno protestanských krajinách je svätá Lucia jedinou uctievanou sväticou. Samozrejme korene sviatku svätej Lucie v severských krajinách majú korene ešte pred kresťanstvom a to v severskej mytológii, kde vystupuje postava menom Lussi.
Niektorí autori ju opisujú ako ženu poletujúcu povetrím, iní ako démonického muža. Ako aj v našich tradíciách, Lussi mala/mal kontrolovať či je domácnosť pripravená na nadchádzajúce sviatky „Yule“ – sviatok slnovratu, a či sú deti vychované. Pokiaľ nie, mala prísť do domu komínom alebo dymovou dierou a deti ukradla. V súčasnosti sa sviatok svätej Lucie v Škandinávii slávi tradičnou veľkou procesiou, na jej čele je dievča v bielom rúchu, s červeným opaskom. Na hlave má veniec z brusnicových vetvičiek a na ňom zapálené sviečky. Ďalšiu drží v ruke. Za ňou nasleduje zástup dievčat rovnako odetých so sviečkami v rukách. K nim sa pridávajú chlapci v bielych rúchach, s kónickým klobúkom a prútikom s hviezdou, občas sa k nim pridávajú aj vianočný škriatkovia alebo elfovia. Navštevujú hospice, nemocnice, domy aj kostoly. Spievajú vianočné koledy a piesne svätej Lucie a svätého Štefana. Tradične sa pečú šafránové koláče v tvare S, čo v mytológii znamená mačku.
Alpské oblasti a krajiny ovplyvnené Rakúskou monarchiou majú podobné korene tohto sviatku ako severania. V mytológii nemecky hovoriacich krajín vystupuje postava menom Lutzel Frau. Mala to byť bosorka, ktorá tak isto kontrolovala domácnosť, deti a či ženy dodržiavajú zákaz pradenia. Chodila od domu k domu a pri odchode zatriasla sukne a vypadli jej z nej sladkosti a mince pre deti. Ak boli deti zlé, strašila ich utopením alebo dokonca odrezaním jazyka. Podľa regiónov mala rôzne mená, napríklad Berigl, Zlobna Pehta, Bechtrababa, Lutzl, Zamperin, Perchta a podobne. Aj v súčasnosti sú práve Perchty tradičnou maskou v lyžiarskych strediskách, na vianočných zábavách alebo aj na fašiangových sprievodoch. U Nemcov si našla svoje miesto aj dievčina v bielom s červeným opaskom a vencom na hlave.
Svätá Lucia
Svätá Lucia, jeden z najkrajších ostrovov v Karibskom mori
Šafránové pečivo lussekatter.
V tento deň sa okrem iného pečie aj špeciálna dobrota s názvom lussekatt. Ide o bochníčky v tvare písmena S. Neodmysliteľnou prísadou do cesta je zlatožltý šafrán, ktorý má ľudí ”ožltiť”, aby prilákali slnko.