Svätá J U L I A N A -panna a mučenica -sviatok 16.február
Svätá J U L I A N A -panna a mučenica -sviatok 16.februárJ U L I A N U -pannu a mučenicu...Patrí medzi slávne starokresťanské svätice a mučenice...Ako mladá stala sa tajne kresťankou,jej rodičia boli pohani...Jej otec ju sľúbil za manželku bohatému prefektovi Eleusiusovi,pohanovi,ktorému dala podmienku,že ak sa stane kresťanom...tak sa vydá za neho.Ale mocný prefekt to odmietol a tak Juliana zrušila svadbu...Eleusius sa rozhneval a chcel sa pomstiť,mladej krásnej Juliane...Odsúdil ju ako kresťanku do väzenia a na mučenie...Vo väzení Juliana veľmi trpela...a zjavil sa jej krásny anjel ožiarený veľkým svetlom...a prehováral ju...aby sa zriekla viery v Ježiša a vydala sa za pohana a tak zaprela svoju vieru..opisoval jej život v rozkošiach,krásne manželstvo s bohatým váženým mužom,rodinu a detičky a šťastie...ktoré odmieta a volí si radšej potupnú smrť...Ale Juliana v tom anjelovi spoznala diabla...skočila na neho a svojimi putami a reťazou ho zviazala...a anjel sa zmenil v ošklivého diabla,večného pokušiteľa...Beštiálny,ohrdnutý ženích pohan Eleusius ju dal hrozne mučiť,len 18 ročnú,krásnu devu...hlavu jej násilne ponorili do vriaceho oleja...potom z nej strhali šaty a zavesili nahú za vlasy na šibenicu...a pálili ju ohňom...až polomrtvu dovliekli pred kata a hlavu jej vtisli na klát a kat jej odsekol hlavu...To sa stalo 16.februára r.304 za panovania ukrutného prenasledovateľa kresťanov -rímskeho cisára Diokleciána, slávnom meste Nikomédii /Izmit/ v provincii Bithýnia v dnešnom Turecku...Kresťania jej telo pochovali a úcta sa rozšírila po celom svete...
Svätá Juliana z Nikomédie, niekedy tiež zvaná Juliana z Cumae, je panna a mučeníca, ktorá bola umučená pre vieru v Krista na začiatku IV. storočia. Úcta k nej sa v stredoveku rozšírila po celej Európe, značnú obľubu dosiahla svätica najmä v Holandsku.
Dátum úmrtia: 16. februára 304 po Kr., Nikomédie
Atribúty : pri nohách spútaný diabol na reťazi, ďalej palma, meč, spôsoby jej mučenia (napr. býva nahá zavesená za vlasy)
Pochádzala z bohatej pohanskej rodiny a už v útlom veku ju rodičia prisľúbili vplyvnému mladému mužovi - prefektovi mesta Eleusiovi. Na prvý pohľad by sa zdal jej život krásny a bezstarostný. Ibaže sa skončil predčasne a tragicky. Reč je o živote svätice Juliany z Nikomédie.
Za vieru neskôr prišla o život. Zobrazuje sa v boji s diablom či pri rôznych spôsoboch jej mučenia – v horúcom kotle i zavesená za vlasy.
Julianin otec Afrikanus bol ambicióznym pohanským funkcionárom v rímskych légiách. Keď mala deväť rokov, proti dcérinej vôli ju zasnúbil s úradníkom a prefektom mesta Eleusiom. Bol vplyvným mužom – sudcom a správcom mesta s urodzeným pôvodom.
Jej snúbenec bol známym odporcom a pohŕdačom kresťanov, takže prerod na vieru u neho nehrozil. Julianina požiadavka ho zaskočila, kresťanstvo však prijať odmietol, aj keď tvrdil, že ju miluje.
Dievčina na snúbencov odmietavý postoj tiež odpovedala odmietnutím a zrušením svadby, čím utrpelo Eleusiovo ego a z veľkej lásky sa zrazu stala ešte väčšia nenávisť.
Všemožne ju prehovárali – on i jej otec, aby si to rozmyslela, ale nič ju nezlomilo – sladké slová ani telesné tresty od otca. Ten, keď videl, že s ňou nič nepohne, vydal ju (už bývalému) snúbencovi. Keďže bol sudca a v tom čase vládlo v kraji prenasledovanie kresťanov, uvrhol ju do väzenia.
Boj s diablom i mučenie
Vo väzení sa podľa legendy odohrala aj scéna, pre ktorú sa zobrazuje v boji s diablom. Prišiel k nej anjel a prehováral ju, aby sa ďalej nedala mučiť, ale radšej sa zriekla viery a vydala za Eleusia.
Juliana však podľa týchto rečí spoznala, že ide o diabla, vrhla sa na neho a premohla ho. Nakoniec ho zviazala reťazou a on odložil svoju anjelskú tvár.
Jej neochvejná oddanosť Bohu môže byť príkladom aj pre nás, ktorých pokúšajú a zvádzajú falošné hodnoty.
Uctieva sa ako ochrankyňa pred pokušeniami zlého ducha a je patrónkou tehotných žien či ľudí trpiacich horúčkami a infekčnými chorobami.
SV. JULIÁNA
mučenica
zomr. 16.2.304 -popravená
Podľa zachovaných životopisov sv. Juliána pochádzala z maloázijskej Nikomédie. Narodila sa v pohanskej rodine, ale keď poznala evanjelium, prijala kresťanstvo úprimne so všetkými dôsledkami.
To sa nepáčilo jej otcovi, ktorý bol horlivý pohan. Najťažšia skúška pre Juliánu prišla, keď ju pohanský sudca Evilasius požiadal, aby sa stala jeho manželkou. Deva odpovedala, že to urobí iba vtedy, keď sa on stane kresťanom. Evilasius sa nahneval. Keďže prebiehalo Maximiánovo prenasledovanie kresťanov, dal Juliánu uväzniť, mučiť, a keď neustúpila od svojho presvedčenia, rozkázal ju sťať. Stalo sa to pravdepodobne r. 305.
Telesné pozostatky sv. mučeníčky previezli najprv do prístavu Pozzuoli pri Neapole. V čase longobardského vpádu (asi r. 568) ich skryli v blízkych Kúmach (Cumae) a napokon vo februári 1207 ich preniesli do Neapola. Viacnásobné prenášanie ostatkov sv. Juliány pravdepodobne prispelo k tomu, že úcta sv. Juliány je veľmi rozšírená v neapolskej oblasti.
Legenda
Za panovania cisára Maximiana žila v Nikomédii šľachetná panna, ktorá sa volala Juliana. Narodila sa okolo roku 285 a vynikala rodom, bohatstvom i krásou. Jej rodičia boli pohania a viedli dcéru k modloslužobníctvu, ona však tajne prijala kresťanstvo. Vo veku deviatich rokov ju otec zasnúbil s urodzeným a zámožným Rimanom, ktorý sa volal Eleusius; bol to správca a sudca mesta Nikomédia. Keď Juliana dosiahla vek osemnásť rokov, chystali rodičia svadbu s Eleusiom. Tú však Juliana vyznala, že je kresťankou a že vstúpi do manželstva s Eleusiom len vtedy, keď sa aj on odriekne model a stane sa kresťanom.
Eleusius sa tiež najprv snažil oblomiť ju sladkými slovami a rôznymi sľubmi, Juliana však stála na svojom. Povedala mu, že sa za neho mileráda vydá, ale len vtedy, keď aj on prijme kresťanskú vieru. Eleusius, ktorý mal strach z hnevu cisárovho, sa veľmi rozzúril a nariadil svoju nevestu vyzliecť, nahú zavesiť za vlasy na strom, zmrskať a polievať roztaveným olovom. Potom ju dal uvrhnúť do žalára.
V žalári k nej pristúpil anjel a navádzal jej, aby sa nedala ďalej mučiť, ale radšej sa poddala Eleusiovi. Svätá Juliana podľa tej reči spoznala, že pod anjelskou podobou sa skrýva diabol, ktorý sa ju snaží pokúšať a odvrátiť od Krista. Okamžite sa na diabla vrhla, triasla s ním a on sa musel priznať a odložiť tvárnosť anjelskú. Svätica ho zbila a nakoniec ho zviazala reťazou. Keď si ju Eleusius opäť predvolal, viedla diabla na reťaze a cestou ho zvrhla do hlbokej priepasti.
Eleusius sa domnieval, že žalár zmučenú pannu zlomil, ale ona opäť vyznala svoju vernosť Ježišovi Kristovi. Preto bola vpletená do kolesa, ktoré bolo pobité ostrými ostňami, potom hodená do ohňa a do roztaveného horúceho olova. Vďaka zázračnej pomoci Božej jej ani toto mučenie neublížilo. Bola teda nakoniec dňa 16. februára 304 sťatá mečom.
Kult a zbožná tradícia
Kresťania chceli telo svätej Júliany previezť z Nikomédie do Ríma. Morská búrka ich však prinútila pristáť na pobreží Kampánie v južnom Taliansku a pozostatky svätice boli uložené v Puteoli ( Pozzuoli ). Neskôr (v 6. storočí) sa dostali do mesta Cumae av roku 1207 boli slávnostne prenesené do Neapola. Čiastočky pozostatkov sv. Juliany chovajú niektoré mestá v Španielsku a najmä Brusel , hlavné mesto Belgicka.
Úcta k svätej panne a mučeníci Juliane sa v stredoveku rozšírila po celej Európe. Bola vzývaná ako ochrankyňa pred pokušením od zlého ducha, ako patrónka tehotných žien, osôb trpiacich horúčkou a infekčnými chorobami. Staroanglický básnik Cynewulf zložil v druhej polovici 8. storočia skladbu Juliana (dochovalo sa 731 veršov), ktorá je založená na legende o živote svätice. Cynewulf vyzdvihol nepoškvrnený charakter sv. Juliany, jej odolnosť proti nástrahám diablovým i beštiálnemu mučeniu. Eleusius podľa Cynewulfa za trest utopil aj so svojou družinou v hroznej morskej búrke.
Legenda o sv. Juliane bola preložená aj do slovenčiny az obdobia baroka poznáme aj jej veršované spracovanie, epickú pieseň, ktorú Ján Jozef Božan zahrnul do kancionálu Sláviček rajský na strome života, slávu Tvorcovi svojmu prospevujúcemu (vytlačený v roku 1719).
Sviatok sv. Juliany sa oslavuje 16. februára v rímskokatolíckej cirkvi a 21. decembra vo východných, pravoslávnych cirkvách. Ak tieto cirkvi používajú ešte juliánsky kalendár, potom 21.12. podľa juliánskeho kalendára pripadá na 3. 1. podľa gregoriánskeho kalendára .
Svätá Juliana je zobrazovaná s diablom , ktorý jej leží pri nohách a ona ho drží na reťaze, popr. je zobrazený aj jej boj s diablom. Ďalej sú znázorňované rôzne spôsoby jej mučenia, napr. ako bola zavesená za vlasy alebo je vyobrazená v kotli nad ohňom. K jej atribútom patrí tiež meč, palma a iné odznaky mučeníkov.
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
sv. Juliána
Juliana, panna a m. v Kampánii
16. februára, sviatok
Postavení:
panna a mučenica
Úmrtí:
16.február 304,umučená a popravená-sťatie hlavy
Pochádzala zo vznešenej nicomedijskej rodiny. Filozofia ani staré báje ju o dobrej pohanstve nepresvedčili, stala sa kresťankou. Otec ju nútil do sobáša s pohanom, ale ona kvôli Kristovi odmietla. Bola preto kruto mučená a nakoniec sťata.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
OD "LÁSKY" K NENÁVISTI
Narodila sa bohatým pohanským rodičom v Nicomédii, na území dnešného Turecka. Bola nadaná a ako dospievala, túžila stále viac po poznaní a pravde. Odvrátila sa od bôžikov a stala sa kresťankou. Jej otec ju však prisľúbil pohanskému mladíkovi Eleusiovi. Manželstvo sa malo uskutočniť v jej 18 rokoch. Juliána sa dávno vopred zasnúbila Kristovi a bojovala medzi svojím rozhodnutím a poslušnosťou voči rodičom. Otec ju nútil do sobáša s pohanom Eleusiom, ona však trvala na tom, že len v Kristovi je manželstvo posvätným a milostiplným zväzkom dvoch sŕdc a že mu podá ruku len vtedy, ak očistí a posvätí túto pozemskú lásku vierou v Krista. Eleusius sa jej požiadavkou cítil veľmi pobúrený, hoci tvrdil, že ju miluje, ale čoskoro sa jeho náklonnosť k nej zmenila na zúrivú nenávisť. Otec chcel väzením zlomiť jej názor a Eleusius, ktorý sa podľa legendy stal mestským prefektom, ju obžaloval ako tvrdohlavú kresťanku a nariadil jej mučenie. Snáď to bolo za vlády Maximina Daia, ktorý kresťanov na východe kruto prenasledoval. Juliána bola bičovaná, pálená pochodňami i mučená hladom. Sú uvádzané aj ďalšie muky končiace poliatím tekutým olovom a sťatím mečom.
Juliánin názor na manželstvo by mal byť vlastný všetkým mladým kresťanom. Od nepravej lásky k nenávisti je veľmi blízko aj dnes. Je preto veľmi dôležité, aby sa snúbenci dobre poznali a rozumeli si zvlášť po duchovnej stránke, aby boli schopní vytvárať jednotu av prípade nezhôd sa vždy aj zmieriť.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Desiatok za svojho partnera alebo za partnerov, za ktorých sa nikto nemodlí.
Bože, pomáhaj nám, nech nasledujeme žiarivý postoj k manželstvu ak čistote aký mala svätá Juliána, ktorej výročnú pamiatku si s radosťou pripomíname, a daj, aby sme mali úžitok z toho, čo ona získala svojimi zásluhami. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Svätá
Juliana z Nikomédie
panna a mučeníčka
Narodenie
285 ?
Nikomédia
Úmrtie
304 ?
Nikomédia
Príčina úmrtia
poprava sťatím
Sviatok
16. februára ( katolícka cirkev ),
21. decembra ( pravoslávnej cirkvi )
Obdobie
Rímska ríša
Miesto pochovania
Puteoli ( Pozzuoli ), Cumae, od roku 1207 Neapol
Uctievaná cirkvami
rímskokatolícka cirkev a cirkvi v jej spoločenstve,
pravoslávna cirkev ,
anglikánska cirkev ,
luteráni
Atribúty
pri nohách spútaný diabol na reťazi, ďalej palma, meč, spôsoby jej mučenia (napr. býva nahá zavesená za vlasy)
Patrónkou
tehotných žien a chorých, ktorí trpia horúčkou a infekciami
Juliana, panna a mučenica
Svätá
Sviatok: 16. február
* okolo 285 Nikomédia, dnes Izmit, Turecko
† 305 tamtiež
Atribút: plamene, porážajúc diabla
Sv. Juliana sa narodila okolo roku 285 v Nikomédii v rímskej provincii Bitýnia (dnešné severozápadné Turecko). Z rodiny bola jediná, ktorá vyznávala kresťanskú vieru. Jej otec ju nútil, aby sa vydala za prefekta mesta Eleusia. Ona však vyhlásila, že sa za neho vydá, len ak sa prefekt dá pokrstiť. Kvôli tomu ju prefekt udal, že je kresťankou. Uväznili ju, no ona sa svojho presvedčenia nevzdala. Okolo roku 305 ju sťali. Zobrazuje sa obklopená plameňmi alebo ako zv
Nikomédia (dnešný Izmit v Turecku ) bolo staroveké mesto pôvodne založené v 8. storočí pred nl ako megarská kolónia nazývaná Astakos. Potom, čo bolo zničené Lýsimachom , ho 264 pred nl znovu vybudoval bithýnsky kráľ Nikomédés I. , ktorý mu dal meno Nikomédie. Odvtedy patrilo medzi najdôležitejšie mestá v severozápadnej Malej Ázii .
Po pripojení oblasti k rímskej ríši bola Nikomédia hlavným mestom provincie Bithýnia . Za vlády rímskeho cisára Diokleciána sa stala jedným z hlavných miest rímskej ríše . Nikomédia zostala východným hlavným mestom až do roku 330 , kedy cisár Konštantín I. Veľký vyhlásil za nové hlavné mesto rímskej ríše neďaleké mesto Byzantion , ktoré premenoval na Konštantínopol .
Aj po založení Konštantínopolu bola Nikomédia stále dôležitým mestom. Roku 358 bola ale veľká časť mesta zničená počas silného zemetrasenia , po ktorom vypukol veľký požiar . Nikomédia bola znovu vybudovaná, ale už v menšom meradle. V 6. storočí za cisára Justiniána bolo v meste postavených niekoľko nových verejných budov. Vzhľadom k polohe na ceste vedúcej k hlavnému mestu zostala Nikomédia dôležitým vojenským centrom a hrala dôležitú úlohu v byzantskom ťažení voči kalifátu .
Od roku 840 bola Nikomédia hlavným mestom themy patriacej Optimatoi , zásobovacej a logistickej vojenskej jednotke Byzantskej ríše . V tom čase už najstaršia, prímorská časť mesta bola opustená a ležala v ruinách, ako opisuje arabský geograf Ibn Hordadbeh. Osídlenie bolo očividne obmedzené na citadelu na vrchole kopca.
Roku 1080 mesto slúžilo ako hlavná vojenská základňa pre Alexia I. Komnena v jeho ťažení proti seldžuckým Turkom . Za prvej aj druhej križiackej výpravy tu bolo vojenské ležanie. Medzi rokmi 1204 a cca 1240 držalo mesto Latinské cisárstvo , následne ich získal Ján III. Dukas Vatatzés . Zostalo pod kontrolou Byzancie po ďalšie storočie, ale po porážke Byzancie roku 1302 v bitke pri Baphea ich začala ohrozovať Osmanská ríša . Potom, čo prestálo dve blokády ( 1304 a 1330 ), podľahlo Osmanom roku 1337 .
Osobnosti späté s mestom
Arrian (asi 86 – 160), úradník, historik a vojak v Nikomédii narodený
Theopemptus z Nikomédie , nikomédijský biskup umučený počas Diokleciánovej vlády
Barbora z Nikomédie († 305), mučeníčka viery zabitá v čase vlády cisára Galeria ; patrí k štrnástim svätým pomocníkom
Juliana z Nikomédie († 304), umučená počas Diokleciánovho prenasledovania kresťanov
Svätý Pantaleón († 303), umučený počas Diokleciánovho prenasledovania kresťanov
Eusebios z Nikomédie († 341), nikomédijský biskup v rokoch 330 – 339
Svätá Helena († 330) – miesto úmrtia
Helena Zrínska ( 1643 – 1703 ) – miesto úmrtia
Imrich Tököly (1657–1705) – miesto úmrtia