Kristus žije vo svojej Cirkvi
Kristus žije vo svojej CirkviZ Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
(Sermo 12 de Passione, 3, 6-7: PL 54, 355-357)
Kristus žije vo svojej Cirkvi
Milovaní, Boží Syn sa nepochybne tak úzko spojil s ľudskou prirodzenosťou, že jeden a ten istý Kristus je nielen v tom človekovi, ktorý je prvorodený z celého stvorenia (porov. Kol 1,15), ale aj vo všetkých jeho svätých. A ako nemožno oddeliť hlavu od údov, tak ani údy od hlavy.
A hoci to, že Boh je všetko vo všetkom (porov. 1Kor 15,28), neplatí o tomto živote, ale o večnom, predsa už teraz neodlučiteľne prebýva vo svojom chráme, ktorým je Cirkev, ako to sám prisľúbil slovami: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28,20)
Nič teda z toho, čo Boží Syn robil a učil pre zmierenie sveta, nepoznáme iba z dejín ako minulé, ale pociťujeme to aj v sile súčasných udalostí.
Je to on, zrodený pôsobením Ducha Svätého z Matky a Panny, čo mocou toho istého Ducha robí plodnou svoju nepoškvrnenú Cirkev (porov. Ef 5,27), aby krstným pôrodom privádzala na svet nespočetné množstvo Božích detí, o ktorých sa hovorí: „Čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“ (Jn 1,13)
Je to on, v ktorom je požehnané Abrahámovo potomstvo prijatím všetkých ľudí za deti. A praotec sa stáva otcom národov (porov. Gn 17,4), keďže deti prisľúbenia sa nerodia z tela, ale z viery (porov. Rim 9,8).
Je to on, čo nevynímajúc nijaký národ, zo všetkých národov pod nebom vytvára jedno stádo svätých oviec. A deň čo deň napĺňa, čo sľúbil: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.“ (Jn 10,16)
A hoci zvlášť Petrovi povedal: „Pas moje ovce“ (Jn 21,17), jeden Pán riadi v tejto práci všetkých pastierov a živí žírnou a šťavnatou pašou tých, čo prichádzajú ku Skale (porov. 1Kor 10,4), aby nespočetné ovce, posilnené plnou láskou, neváhali zomrieť za pastierovo meno tak, ako dobrý pastier ochotne položil svoj život za ovce.
Je to on, na utrpení ktorého má účasť nielen slávna statočnosť mučeníkov, ale aj viera všetkých znovuzrodených, a to už v samej sviatosti krstu.
A to je dôvod, prečo sa správne Pánova Veľká noc slávi s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy tak, že sa nové stvorenie po vyhodení starého kvasu zloby (porov. 1Kor 5,7-8) napája a živí samým Pánom.
Veď účasť na Kristovom tele a krvi nespôsobuje nič iné ako to, že sa premieňame na to, čo prijímame. A tak toho, s ktorým sme zomreli, boli pochovaní a vzkriesení (porov. Rim 6,4; Ef 2,6), stále nosme v duši a v tele.
RESPONZÓRIUM
Jn 10, 14; Ez 34, 11-13
Ja som dobrý pastier. * Poznám svoje ovce a moje poznajú mňa. Aleluja.
Hľa, ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich. Vyvediem ich spomedzi národov a budem ich pásť. * Poznám svoje ovce a moje poznajú mňa. Aleluja.