Pokušenie netrpezlivosti + vyrábanie odporu ku kresťanstvu. Vyhlasovať Ježiša za kráľa Poľska, či Kristovu republiku či hurááá mali sme 1. Slovenský katolícky štátik. Spolu s evanjeliom kresťania majú sklony infantilne uveriť aj rôznym mýtusom, rozprávkam a bájkam.
Sacrum Imperium ani Pápežské štáty veru ešte neboli inkarnáciou Božieho kráľovstva. Boli laboratóriom viery + politiky, kde sa všeličo zaujímavé vynašlo, a kde to občas vybuchlo poriadnym dejinným trapasom. Vatikán má dnes 44 hektárov a kedysi mal kapitál vplyvu na 41 407 km² Mnohí si 1113 r. namýšľali, že rozširovať aj vojskom jeho územia je naisto "Božou vôľou". Kresťanskí králi upalovali vyše 500 r. kacírov, medzi ktorými boli aj kristovci či kristíny. Bolo to v absolútnom rozpore s Ježišovými slovami na Poslednej večeri Jn 16 kap 1-4 + za kriminálno zbabelého mlčania apostatovaných prelátov v tomto dôležitom bode sv. vieryPosledný boj pápežskej armády
V novembri 1867 pri mestečku Mentana pápežské vojsko vybojovalo svoju poslednú bitku
z ktorého mala byť odstránená všetka neresť, márnotratnosť a prepych.
Florencia bola premenená na „mesto božie“ a Kristus bol vyhlásený za jej kráľa.
Girolamo Savanarola a jeho Kristova republika
S francúzskou vojenskou pomocou vytvoril Girolamo Savanarola následne z Florencie teokratický štát. Jeho cieľom bolo vytvoriť teokratickú Kristovú republiku, ktorá by bola riadená princípmi Evanjelia a v ktorej by hriech a neprávosť nemali svoje miesto. Obmedzil moc florentskej signorie a v jednom zo svojich prvých nariadení vyhnal z mesta všetkých finančníkov a Židov, pričom zrušil platnosť všetkých židovských úverov a dlžôb, čím si vyslúžil značnú priazeň veľkej časti florentského obyvateľstva.
Vo Florencii nariadil následne prísne obdobia pôstov, zakázal výstredné obliekanie, nosenie šperkov a cenností. Tie sa zbierali podľa vzoru prvých kresťanov do spoločnej pokladnice a financovala sa z nich teokratická Kristova republika vo Florencii. Rekvirovali sa všetky cennosti, z kostolov sa odstraňovali drahé ozdoby a vzácne obrazy, ktoré sa predávali do zahraničia a zo získaných financií Savanarola financoval zlepšenie životných podmienok florentského obyvateľstva.
Pod Savanarolovým vedením sa sformovali skupinky “Božích detí”, ktoré prechádzali nielen ulicami mesta, spievali žalmy, vyberali almužny, ale vstupovali aj do príbytkov florentských občanov, kde hľadali cennosti. Deti boli podnecované k udávaniu všetkých nerestí, ktoré videli, alebo o ktorých počuli. Vo Florencii sa často na základe Savanarolových nariadení zakladali hranice, na ktorých horeli všetky necudné a roztopašné literárne diela a ničili sa predmety, ktoré boli v rozpore s morálnymi princípmi Kristovej republiky a nebolo možné sa ich zabaviť a predať do zahraničia. Išlo najmä o ženskú kozmetiku, výstredné ozdoby, karnevalové masky a ako už bolo spomenuté, o erotickú renesančnú poéziu či prózu a obrazy.
Útrpné právo bolo bežnou normou v stredovekej a rannej novovekej justičnej praxi, takže získavať priznania mučením nebolo ničím neobvyklým. Jedine inkvizičný tribunál požadoval pri mučení prítomnosť lekára, ktorý mal právo mučenie zastaviť, ak mal pocit, že je ohrozený život a zdravie vypočúvaného. Inkvizičný tribunál takisto umožňoval obvinenému, odvolať priznanie dosiahnuté na základe mučenia.
Rok 1495 sa tak stal rokom počiatku Savanarolovho konca. Pápež Alexander VI. Borgia a Mediciovci sa rozhodli Florenciu opäť získať pod svoju kontrolu a ukončiť existenciu Savanarolovej Kristovej republiky. Okrem toho aj množstvu Florenťanov sa už zunovali pôsty a prísne morálne predpisy, a aj mnohí z tých, ktorí ešte pred niekoľkými mesiacmi podporovali Savanarolu, začali proti nemu otvorene protestovať. Na strate Savanarolovej popularity sa podpísal aj neúspech pri znovuzískaní Pisy a odpor skupiny florentských bankárov, ktorí síce spočiatku Savanarolu podporovali, keď sa však finančne obohatili (pretože Savanarola bol teológ a nie finančník, nedokázal odhaľovať ich finančné machinácie), nakoniec sa však rozhodli takisto Girolama Savanarolu zbaviť. Navyše, Savanarolovi nevyšlo niekoľko jeho proroctiev, čo otriaslo dôverou Florenťanov voči jeho osobe.
V Savanarolovom diele Esposizione sopra l’Ave Maria (Výklad modlitby Zdravas Mária) sa po prvý krát objavuje modlitba Zdravas Mária v podobe, v akej sa v rímskokatolíckej Cirkvi používa aj dnes. Bol to práve Girolamo Savanarola, ktorý do textu modlitby pridal Slová: “Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás za hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen. Savanarolov dodatok definitívne schválil Tridentský koncil v roku 1566 a na Tridentskom koncile sa uskutočnila aj prvá rehabilitácia dominikánskeho mnícha Girolama Savanarolu.
"Ježišovo kráľovstvo" na Sibíri
Bolo ich a je mnoho. Sú na zamyslenie. Jeden z príkladov.
V roku 1534
sa anabaptisti na čele Johanom von Leiden, ktorý sa vyhlásil za
mesiáša, zmocnili vlády v Múnsteri. Tam začali budovať vytúžené
„kristovo“ kráľovstvo Nový Sion a mesto premenovali na Nový
Jeruzalem. Cestou teroru sa pokúsili zrealizovať ideál úplnej rovnosti:
majetok mešťanov vyhlásili za spoločné vlastníctvo, odstránili
peniaze a zaviedli mnohoženstvo. Sám von Leiden mal osemnásť žien.
Išlo tu asi o prvé radikálne vtelenie komunistickej utópie v dejinách.
Táto ozbrojená diktatúra anabaptistov bola predobrazom Parížskej
komúny aj boľševickej revolúcie v Rusku. Tento revolučný zápal
jedného z chiliastických hnutí sa preniesol na britské ostrovy a tam sa
stal dušou anglickej revolúcie. Bolo to iba pokračovaním histórie
židovského chiliazmu v „ kresťanskom“ prezlečení. Bolo akoby detskou
kolískou ďalších podobných revolúcií s mnohými socialistickými či
komunistickými odnožami. Anabaptisti robili rozdiel medzi vonkajším
zjavením zvestovaným vo Svätom písme a zjavením vnútorným,
uskutočňujúcim sa v dušiach „bohom“ vyvolených ľudí, skrze „ducha
svätého“, ktorý na nich zostúpil a obdaril ich prorockým darom. Jeden
z najdôslednejších hovorcov Nikolas Storch okrem ohlasovania nového
príchodu spasiteľa požadoval neohraničenú slobodu človeka, jeho
absolútnu spoločenskú rovnosť, odmietal súkromné vlastníctvo, ktoré
vraj treba rozdeliť medzi chudobných. A takto na huváta išli nastoliť
" kresťanskú rovnosť" , "spravodlivosť" či tzv. „vládu osvietených“
Začať fanatickým kresťanstvom a skončiť v takom trpákizme..?.
Anabaptisti (1509-1564) – Radikálna reformácia
Kardinál Ratzinger nám pri prednáške v Bratislave v r.1992 okrem
iného spomenul, že úlohou štátu je udržiavať poriadok
v ľudskom spolunažívaní. Ak by sa pokúšal pretvoriť svet
na raj a predstieral absolútnosť, prekročil
by svoje hranice. Ak by sa staval do role Boha, stal by sa šelmou
vystupujúcou zo zeme a mocnosťou Antikrista, ako je to v Zjavení.
„Cirkev nesmie dať seba samu na miesto štátu, alebo chcieť pôsobiť
v ňom alebo nad ním ako mocenský orgán. Tým by sa sama robila
štátom a vytvárala by absolútny štát, proti čomu má vlastne
brojiť. Splynutím zo štátom by rozvrátila vlastnú podstatu štátu
i svoju“
povedal nám už vtedy s nadhľadom neskorší pápež Benedikt XVI.
A dodal, že pre Cirkev je potrebné mať od štátu primeraný odstup,
aby mu mohla svojimi cnosťami lepšie poslúžiť.
Kristus je pravým Svätým kráľom všetkých kráľov.
Ale nenanucujme Jeho kraľovanie všetkým okolo nás.
Aj napr. tým mnohým, v ktorých srdciach ešte nekraľuje.
Vyrobíme tým iba ich odpor ku takej forme kresťanstva.
Jeho slávne kráľovstvo sa začne až Jeho druhým príchodom. Naše miesto nie je byť nábožným tlčhubom na víťaznej tribúne, kde budeme navzájom seba aj iných klamať, že ono už prišlo konečne aj do politiky. Naše miesto je na rôznych spoločenských barikádach, kde sa bojuje za kresťanské hodnoty. Medzi prenasledovanými za spravodlivosť. Medzi ohlasujúcimi v Jeho skorý príchod po dlhej sérii smutno- srandovných režimov. Medzi tými, čo dúfajú, že po poslednom diabolskom režime, kde budú otrasení aj tí povahovo najsilnejší, príde zázračným zásahom z neba Božia vláda.