Bol poslušný.

On trpí na následky očkovania.

Je to text zo súkromnej, silno polemickej exorcistickej literatúry, nie z Magistéria Cirkvi. A aj keby išlo o údajné súkromné zjavenia, Katechizmus výslovne hovorí, že súkromné zjavenia nepatria do pokladu viery a neslúžia na to, aby dopĺňali alebo opravovali definitívne Zjavenie v Kristovi.
Navyše samotná katolícka náuka ide proti časti obsahu toho citátu. Katechizmus učí, že tajomstvo Krista nemožno vyčerpať jedinou liturgickou tradíciou a že všetky zákonne uznané obrady majú „rovnaké právo a dôstojnosť“. Preto veta, že Lefebvrova liturgia je „jedine správna“, sa nedá brať ako záväzná katolícka náuka.
Aj pri exorcizmoch Cirkev prikazuje opatrnosť a rozlišovanie; exorcizmus je sviatostina vykonávaná pod autoritou Cirkvi, ale z toho samo osebe ešte nevyplýva, že každá veta pripisovaná démonovi je spoľahlivý teologický zdroj. Súčasné normy DDF navyše zdôrazňujú dohľad nad šírením takýchto „posolstiev“ a potrebu ich rozlišovania.

@dominikguzman , ale čo platilo celé tisícročia, najvyššia možná úcta, vzdávaná BOHU človekom, nikdy sa nestane neplatné! To hovorí aj pápežská bula a kto by tvrdil a robil opačne, je prekliaty.

@dominikguzman spracuj správu ako chceš. mas svoj názor len nevieš či je správny. Boh používa na zjavenie pravdy kohokoľvek, ked ľudia neveria Panne Márii..a démoni nebudú predsa hovoriť, čo je pre Matku Božiu dobré ako spomínajú ruženec a čo je na škodu pekla. Oni chcú Cirkvi len škodiť. samozrejme opatrnosť je namieste len aby sa z tej prílišnej opatrnosti a poslušnosti lebo biskupi povedali nestalo to že prestane človek uvažovať zvlášť v dnešnej dobe ked sú v náuke kvapky jedu...
ONA vám odkazuje: "Všetci, ktorí máte s touto knižkou dočinenia sa nesmiete stať dezertérmi, ktorí náhle povedia: Tomu sa nedá veriť, pretože to jednoducho nebolo nijako potvrdené." Preto Matka Božia hovorí: "Blahoslavení, ktorí nevideli a veria!"
pater Ripperger hovorí o biskupoch satanistoch čo viac chceš aké dôkazy?

Len ide o to, že diablovi nemožno veriť nijak, áno, exorcista ho môže prinútiť povedať pravdu, ale exorcista by sa nemal s diablom nijako baviť, lebo tým živí svoju zvedavosť a to démoni zneužijú. Diabol ti povie aj relatívne dobrú vec, ak ťa to nejako odkloní od pravej cesty, možno smerom k neposlušnosti. Preto si myslím, že spoliehať sa na nejakú výpoveď diabla pri exorcisme je hlúposť. Najmä ak tam je ešte ten predsudok, že sa to stalo u tradičného kňaza, ktorému tak niečo akože diabol potvrdil.

ak ju exorcisti vydali tak dobre skúmali či je zhodná s učením Cirkvi a nebrali na ľahkú váhu príkazy Panny Márie. sú veci ktoré sa ti páčiť nebudú ani kňazom kde sú hanení za svoju vlažnosť. Bolo to na príkaz Panny Márie aby sa kniha vydala . bude diabol dobrovoľne hovoriť o správnosti spovedi, o mocnej modlitbe ruženca, Eucharistii, svätej omši, čítať knihy od Kempenského nasledovanie Krista, o utrpení a jeho prijatí, o odpustkoch vyvolávať biskupov ktorí im slúžia? no dobrovoľne to určite nebude hovoriť čo by mu zobralo duše. skús si vypočuť exorcizmus annelise michelle je to to isté čo v tejto knihe . Boh si volí rôzne spôsoby pre vyjavenie pravdy hoci ty to neprijímaš..Museli sme odkryť omyly, pretože mnoho kňazov vec zatemňuje.
belzebub:všetko, čo sa tu deje, si želajú TÍ HORE. Tiež túto knihu vyvolali. Ďalej musím podotknúť, že ani jedna závažná výpoved', obsiahnutá v tejto knihe, nesmie byť klamnou, pretože Nebo všetko vedie a upra¬vuje. Nič nesprávne sa nesmie vyskytnúť ani vo výpovediach menej významných. Ak však napriek tomu všetko našim slovám neverí, potom nám spôsobí veľkú radosť. Matka Božia nám všetkým dôkladne nariaďuje, môže tak činiť preto, že je korunovaná a má nad nami veľkú moc. Tým... (nečitatateľný riadok). ONA nás necháva hovoriť, pretože JEJ vôľa musí byť splnená.

Marieta, ďakujem za váš komentár

Košice sú liberálnou baštou východu. A aj tí liberáli, čo sú v Bratislave sú z Košíc. Haha.

Ja to vidím ako následok covidočkovania kňaza. Zdravý rozum je fuč. Počas covidu bolo nariadené prijímanie na ruku v tomto chráme aj na tridentskej omši a tak radšej veriaci neprijímali.

Dominik, v Košiciach je toľko Ukrajincov a iných, že aj Košičania sa čudujú kde sú.

Prečo by sa mali Košičania čudovať kde sú? Ukrajincov nie je len v Košiciach veľa.

Zakarpatská Rus sa rozšírila smerom na západ.

A to v ktorom kostole Košiciach to bolo?

Dominik Guzman, ja Košice milujem

To je u premonštrátov, slúžia tam TLO.

Aj ty si liberál?

Nie, som Košičan, si ma rozosmial

A čo je TLO?

Tradičná latinská omša

Slúžená v nedeľu o 16. hod.

Almužna ruší tresty za hriechy podľa sv. písma.

Kňaz nevyjadruje sociálne programy, ale nenávisť medzi národmi. Tak ako v 2. sv. vojne katolíci skrývali pod trestom smrti židov! Nasadiť život za svojho blížneho! Zničiť nenávisť človeka voči človeku môže len žitím láskou k Bohu.

Bugnini napísal prekrásnu knihu o novej liturgii, ktorú laici na Slovensku nemajú možnosť čítať. Všetci by sme si mali prečítať jeho knihu, potom by už nebolo toľko skostnatených trvajúcich na tej starej. Chudáka Bugniniho musel pápež vyhnať do Teheránu, aby bol v bezpečí pred zlými nenávistnými konzervatívcami.

@dominikguzman , potom nerozumiem tomu, prečo v minulých kázňach rozprával o tradícií a sám slúži o 16. hod TLO.

Ale vieš, keď si prečítaš toho Bugniniho, tak možno už ani na TLO nebudeš chcieť chodiť, ale objavíš plnú krásu NOM. Neviem ti povedať prečo, možno zo záujmu o históriu. TLO je možno niečo také, ako keď sa ideš pozrieť do skanzenu. Možno tam jeho záujem celý končí, ale nemôžem rozprávať ja za pátra.

Ked sa mu nepaci v pravej a jedinej cirkvi tak uz neviem co by chcel ak to myslel vazne

@dominikguzman krása NOM? ved to sa nedá ani porovnávať čo spravili z omše. Bugnigni zničil katolícku omšu a nahradil ju protestantizmom. pri exorcizme hovorí akabor "Nová Omša nie je taká, ako si želajú Tí hore."My dolu nenávidíme túto omšovú Obetu(tridentskú), ktorá je denne konaná v mnohých kostoloch sveta. Musím ale pripomenúť, že v mnohých Božích domoch sa nekoná správna omša. Skôr to pre nás bolo hrozné, keď sa slúžila správna stará omša. Bola to skutočne obnovená Obeta Kristovho Kríža, ktorá chránila od hriechu a prinášala nesmierne milosti na záchranu duší, ktoré by inak boli dozaista stratené a pripadli by nám.
Akabor: Pri pravej omši tridentskej bolo urobených 33 krížov a dnes je ich veľmi málo.

Tak tento kňaz slúži aj starú omšu, ale hovorí, že Annibale Bugnini napísal prekrásnu knihu o novej liturgii. Len som odpovedal Hermenegildovi, že keby si možno aj on prečítal Bugniniho knihu, tak by bol NOM nadšený.

aha to mala byť teda irónia?

Či vôbec taká kniha existuje. Hovorím, po očkovaní človek stráca zdravý rozum.
A nezabudnime, že em.opát Ambróz bol ako páter poslaný na štúdium na západ do Rakúska a keď sa vrátil, tak svätostánok odpratal do sakristie. Muselo byť veľa modlitieb za neho, že do covidu sa zmenil.

Ide o knihu La riforma liturgica (1948–1975). Vyšla po jeho smrti v taliančine v roku 1983 a neskôr aj po anglicky ako The Reform of the Liturgy, 1948–1975 v roku 1990. Ide o obrovskú dokumentáciu reformy liturgie od rokov 1948 do 1975. V prvom rade obhajuje samotnú myšlienku, že liturgická reforma bola legitímna, potrebná a cirkevne nariadená, nie svojvoľný experiment pár liturgistov. To veľmi sedí aj s textom Sacrosanctum Concilium: koncil hovorí o „všeobecnej obnove“ liturgie, rozlišuje medzi nemennými a meniteľnými prvkami, žiada revíziu liturgických kníh a výslovne tvrdí, že liturgiu nemožno meniť svojvoľne zdola, ale pod autoritou Cirkvi. Bugnini teda v zásade obhajuje tézu: nerobili sme prevrat proti Cirkvi, ale vykonávali sme to, čo koncil a Apoštolská stolica nariadili.
Druhý veľký pilier je aktívna účasť veriacich. Toto je asi najdôležitejšie slovo celej reformy. Koncil hovorí, že „plná, vedomá a aktívna účasť“ veriacich je cieľ, ktorý treba pri obnove liturgie brať „predovšetkým“ do úvahy. Bugnini bol týmto princípom silno formovaný už skôr; aj životopisné spracovania jeho práce zdôrazňujú, že ho hlboko ovplyvnila skúsenosť s tým, ako zapojiť ľud do slávenia. Preto v jeho obhajobe reforma nesmeruje len k tomu, aby kňaz niečo odslúžil „správne“, ale aby ľud naozaj vedel, čo sa deje, odpovedal, spieval, počúval Božie slovo a participoval ako zhromaždenie Cirkvi.
Tretí pilier je zrozumiteľnosť a pastoračná účinnosť obradov. Koncil žiada, aby obrady mali „ušľachtilú jednoduchosť“, aby boli krátke, jasné, bez zbytočných opakovaní a v možnostiach chápania ľudu. Tiež pripúšťa rozšírenie používania ľudového jazyka, keď je to pre veriacich na osoh. A presne toto vidno aj v obsahu Bugniniho knihy: samostatne sleduje prechod k vernakuláru, zmeny v misáli, preklady, konferencie biskupov, experimenty aj adaptácie. Inými slovami, obhajuje predstavu, že liturgia nemá byť nezrozumiteľná pevnosť, ale živé slávenie, ktorému veriaci reálne rozumejú.
Štvrtý pilier je návrat k starším prameňom a odstránenie neskorších nánosov. Koncil výslovne hovorí, že niektoré prvky sa majú zjednodušiť, niektoré duplicity odstrániť a niektoré staršie prvky znovu obnoviť, ak je to užitočné. Pri omši dokonca žiada, aby sa jasnejšie ukázal vnútorný zmysel jednotlivých častí, a aby sa veriacim otvorili „poklady Písma“ omnoho štedrejšie. To zodpovedá tomu, čo Bugnini v knihe detailne rozoberá: nový poriadok omše, nový Rímsky misál, lekcionár, eucharistické modlitby, modlitbu veriacich a ďalšie obnovované prvky. Čiže jeho obhajoba znie približne takto: nejde o ničenie tradície, ale o jej prečistenie, preusporiadanie a čiastočné obnovenie starších vrstiev.
Piaty pilier: Bugnini neobhajuje iba „novú omšu“ v úzkom zmysle. Podľa obsahu knihy ide omnoho širšie: kalendár, Liturgia hodín, sviatosti, iniciačné obrady, krst detí, birmovanie, pokánie, pomazanie chorých, manželstvo, posvätný rád, pohreby, požehnania, pontifikálne obrady, mariánska úcta, hudba a dokonca vzťah laikov k liturgii. To je dôležité, lebo jeho vízia nebola: „trochu opravme misál“. Skôr: „celý liturgický život latinskej Cirkvi treba po koncile prepracovať podľa nových princípov“.
Šiesty pilier je riadená, ale aj praktická reforma v reálnych podmienkach sveta. V obsahu knihy sú celé časti o pozorovateľoch pri Consiliu, listoch biskupským konferenciám, prekladoch, experimentoch, adaptáciách a opozícii. To ukazuje, že Bugnini neobhajuje iba teóriu, ale aj konkrétny proces: konzultácie, skúšky, napätia, kompromisy a postupné zavádzanie zmien. Aj sekundárne zdroje o tejto knihe ju opisujú ako obrovský zásobník dokumentácie o tom, ako sa reforma robila a prečo sa robila práve takto.
Zhrnuté jednou vetou: Bugnini v tej knihe obhajuje celú povatikánsku liturgickú reformu ako legitímne, pastorálne potrebné a teologicky odôvodnené „sprítomnenie“ liturgie pre moderného veriaceho — s väčším dôrazom na aktívnu účasť, zrozumiteľnosť, Písmo, jednoduchšie obrady, širšie použitie národných jazykov a obnovu niektorých starších prvkov tradície. Bugnini pri nových eucharistických modlitbách neobhajuje najprv „novotu pre novotu“, ale rozhodnutie neprepisovať priamo starý Rímsky kánon, lebo ten bol vnímaný ako príliš citlivý a vážny text na hrubý zásah. Vo svojom podaní bol Rímsky kánon „najnežnejší a najzložitejší problém“ celej reformy: na jednej strane k nemu panovala veľká úcta, na druhej strane sa ozývali hlasy, že keď sa bude hovoriť nahlas a v národných jazykoch, jeho pevná nemennosť, zoznamy svätých a celková kompozícia budú pastoračne ťažkopádne. Preto sa napokon nešlo cestou: „rozrežme starý kánon a prestavajme ho“, ale skôr: starý kánon nechajme a pridajme alternatívy. Dokonca aj Pavol VI. spočiatku brzdil priame zásahy do samotného Kánonu a žiadal veľkú opatrnosť.
Čiže Bugniniho obrana stojí hlavne na tomto: nové eucharistické modlitby mali podľa neho lepšie ukázať vnútornú stavbu eucharistickej modlitby a tým pomôcť tomu, čo koncil žiadal všeobecne — aby sa obrady revidovali „vo svetle zdravej tradície“, aby dostali novú silu pre potreby doby, aby sa jasnejšie ukázala povaha jednotlivých častí omše a aby bola ľahšia vedomá a aktívna účasť veriacich. Aj dnešné Všeobecné smernice k Rímskemu misálu hovoria o eucharistickej modlitbe ako o „strede a vrchole“ celej slávnosti a veľmi presne rozkladajú jej štruktúru: prefácia, Sanctus, epikléza, ustanovenie a konsekrácia, anamnéza, obeta, príhovory, doxológia. To je presne ten typ „jasnejšie čitateľnej štruktúry“, ktorý reforma chcela dostať viac do popredia.
Pri II. Eucharistickej modlitbe teda Bugnini obhajuje najmä jej stručnosť a starobylý ráz. V reformnom prostredí 60. rokov sa vnímala ako text stojaci blízko veľmi starej anafore spájanej s Apoštolskou tradíciou; zároveň bola vhodná ako kratšia modlitba pre bežnejšie slávenia. To sa odráža aj v dnešných rubrikách: GIRM ju stále odporúča skôr na všedné dni alebo osobitné okolnosti. Inými slovami, Bugnini ju nepredáva ako „lepší Rímsky kánon“, ale ako kratšiu, jednoduchšiu a zdanlivo starobylú alternatívu.
Pri III. Eucharistickej modlitbe ide zas o modlitbu, ktorá mala byť všeobecne použiteľnou rímskou alternatívou — nie tak krátkou ako II, ale pružnejšou a praktickejšou než starý Kánon. Dnešné smernice hovoria, že sa môže používať s akoukoľvek prefáciou a že sa má uprednostniť na nedele a sviatky. Preto sa dá povedať, že Bugnini tu obhajuje modlitbu, ktorá má niesť „rímskeho génia“ v novšej, prehľadnejšej a pastorálne univerzálnejšej forme.
Pri IV. Eucharistickej modlitbe obhajuje najmä jej veľký oblúk dejín spásy. GIRM ju opisuje priamo tak, že má nemennú prefáciu a podáva širšie zhrnutie dejín spásy. To je dôležité, lebo tu už nejde len o praktickú alternatívu, ale o takmer katechetickú anaforu: od stvorenia cez dejiny spásy až po Krista. Preto má aj pevné prefácium a preto sa nepoužíva hocikedy. Toto veľmi dobre ukazuje, že Bugnini nechcel iba „viac možností“, ale rôzne typy eucharistických modlitieb s rôznym dôrazom.

ak si bol na TLM tak nemôžeš obhajovať to čo spravil bugnini že celú omšu zničil a sprotestantizoval. gitary bubny, ruky, tance hádzanie eucharistie do rúk.. skús is prečítať knihu archive.org/…Anti- …
nasadený komunista vysvätený za kňaza opisuje vo svojich zápiskoch: "Uvediem len jeden príklad: V starej omši sme vždy hovorili: „Ježiš vzal chlieb do svojich svätých a ctihodných rúk“... Slovo „svätý“ musí zmiznúť z našej slovnej zásoby. Nebudeme spomínať „sväté a ctihodné ruky“, namiesto toho povieme: „Vzal chlieb, požehnal ho“ atď....