Noc pred popravou s prezidentom Tisom V týchto dňoch Slovenský dejepisný spolok o. z. Bytča vydal menšiu knižnú publikáciu, ktorú zostavil František Vnuk, teraz už trvalo žijúci v Austrálii, ktorá zachytáva posledné chvíle prvého slovenského prezidenta Dr. Jozefa Tisa pred jeho popravou 18. apríla 1947 v Bratislavskej väznici a jeho popravu. V úvode sú slová editorky Eleny Šebovej, ktorá požiadala prof. Františka Vnuka, aby priblížil svedectvo kapucínskeho kňaza P. Hilára, aby sa s ním mohla zoznámiť aj mladá generácia.
On napriek svojmu vysokému veku sa pustil do práce a toto svedectvo o potupnej smrti prezidenta doplnil a rozšíril poznámkami. Tiež je čitateľom ponúknutá krátka správa o poprave prezidenta Dr. Jozefa Tisu, ako ju priniesol 20. apríla 1947 bratislavský denník Čas
28. Hilár Štefan Pátrik OFMCap, narodený 28. augusta 1918 v Bratislave sprevádzal prezidenta Dr. Tisu v posledných hodinách pred smrťou, bol do väznice poslaný svojim rehoľným predstaveným, keď z nej bol vyžiadaný kňaz, ktorý by mu poskytol duchovnú útechu a vyslúžil sviatosti v posledných chvíľach jeho života. Keď bola Dr. Tisovi odmietnutá žiadosť o milosť, napriek mnohým intervenciám, bola splnená jeho žiadosť o prítomnosť kňaza a vyslúženie sviatostí. P. Hilár prezidenta požiadal aj o jeho posledný odkaz národu.
Keďže mu hrozilo zatknutie, v máji 1947 opustil ilegálne Slovensko a pôsobil v zahraničí, od roku 1954 v Kanade, kde žila aj jeho setra Anna a udržiaval styky so slovenskými predstaviteľmi kultúrneho a národného života a prispieval do krajanskej tlače. Zomrel náhle 12. mája 1977. Páter Hilár napísal svoje spomienky na žiadosť Dr. Karola Murína a ten ich uverejnil vo svojej knihe Spomienky a svedectvo, ktoré vyšli na Slovensku v rokoch 1991 a 1992. Keďže od udalosti sa odohrali pred vyše 75 rokmi, vychádzajú spomienky v tejto drobnej publikáciu doplnené poznámkami. Čitateľ sa má z nich možnosť dozvedieť, ako prežil Dr. Tiso posledné hodiny a chvíle svojho života, ktorý celý prežil v službe všetkých Slovákov, aj ako prebehla jeho poprava pochovanie.
Svedectvo P. Hilára dopĺňa autor troma dodatkami, v ktorých zdôvodňuje prečo k tejto tragickej udalosti muselo prísť, prečo bola zamietnutá žiadosť o milosť a tiež odkaz národu, ktorý vyžiadal a zachoval jeden z jeho dozorcov Ján Taraba rodák z Vydrnej.
Kniha je doplnená svedectvami: listom Slovenských biskupov, ktorý podpísali všetci okrem Jána Vojtaššáka a Michala Buzalku, ktorí už vtedy boli vo väzení. Svedectvom Prof. Ladislava Hanusa, ktoré je zachytené v jeho knihe Pamäti svedka Storočia, vydanej vydavateľstvom Lúč, Bratislava v roku 2006. Svedectvom Dr. Fedora Ruppeldta, evanjelického biskupa. Svedectvom arcibiskupa Alojza Tkáča, ktoré predniesol v kázni pri príležitosti 50. výročia popravy Dr. Jozefa Tisu v Košiciach. V knihe je aj báseň Gorazda Zvonického Kňaz Tiso, ktorú napísal v roku 1952 k 5. výročiu mučeníckej smrti prvého slovenského prezidenta. V závere sa čitateľom prihovára autor knihy František Vnuk, ktorý približuje situáciu na Slovensku v období keď bol Jozef Tiso popravený, tiež ďakuje všetkým, ktorí prispeli k tomu aby kniha mohla vyjsť.
Knihu dopĺňa fotografická príloha, v ktorej je 17 čiernobielych dobových fotografií a svedectiev, menný register, kniha má 104 strán je vo formáte A5, je brožovaná a na obálke je fotografia Dr. Jozefa Tisa. Na začiatku je obsah.
Knihu lektorovali Ján Košiar a Martin Lacko, redigovala Elena Šebová. Je napísaná s vysokou odbornosťou a doplnená bohatým poznámkovým aparátom, ktoré vysvetľujú a približujú osobnosti a skutočnosti, ktoré s témou knihy súvisia. Je cenným príspevkom k dejinám Slovenska a podáva pravdivé svedectvo a informácie o jednej z najväčších osobností Slovenského národa, prezidentovi, kňazovi, Dr. Jozefovi Tisovi, ktorého by niektorí najradšej z našich dejín úplne vymazali, podobne ako v rokoch komunistickej totality, keď niektoré mená z histórie nebolo možné ani spomenúť, nieto si ich pripomínať, uctievať a poukazovať na ich prínos a pozitívne stránky. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa na jej vydaní podieľali.
Akože ja neni som dejepisar ale dobre si pamätám čo mi starkí hovorili a síce že najlepšie sa im žilo za Tisa, že vtedy všetkého bolo a dobre sa mali a potom už tak nikdy nebolo ..
