Skutky apoštolov - kapitola 26
1 Agrippa povedal Pavlovi: "Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu." Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč:
2 "Kráľ Agrippa, pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú,
3 tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj.
4 Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme.
5 Poznajú ma od začiatku - len keby chceli vydať svedectvo, - že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva.
6 A teraz stojím pred súdom pre nádeje z prisľúbenia, ktoré dostali od Boha naši otcovia.
7 Dvanásť našich kmeňov dúfa, že ho dosiahne, a preto mu vytrvalo slúži dňom i nocou. Pre túto nádej ma Židia, kráľ môj, žalujú.
8 Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?!"
9 Ja som si tiež myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského.
10 A to som v Jeruzaleme aj robil. A keď som dostal od veľkňazov moc, veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia; a keď ich zabíjali; ja som súhlasil.
11 Po všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách.
12 Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov,
13 cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba. jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou
14 Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať."
15 Ja som sa spýtal: "Kto si, Pane?" A Pán povedal: "Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.
16 Ale vstaň a stoj na nohách, lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím.
17 Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi; ku ktorým ťa posielam
18 otvoriť im oči; aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu; a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa."
19 Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu;
20 ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme, a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodné pokánia.
21 Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a chceli ma zabiť.
22 Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš:
23 že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom."
24 Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: "Šalieš Pavol! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva."
25 Ale Pavol povedal: "Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová.
26 Kráľ sa vyzná v týchto veciach preto mu hovorím tak odvážne, lebo si myslím, že nič z tohoto nie je mu neznáme, veď sa to nedialo v zákutí.
27 Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš."
28 Agrippa povedal Pavlovi: "Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom."
29 A Pavol: "Dal by Boh, aby si sa nielen ty, ale aby sa všetci títo, čo ma dnes počúvajú, stali v malom i veľkom takými, akým som ja, okrem týchto pút!"
30 Tu vstal kráľ aj vladár, Berenika a ostatní čo s nimi sedeli,
31 a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: "Tento človek nerobí nič také; za čo by si zasluhoval smrť alebo putá."
32 A Agrippa povedal Festovi: "Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára."
